"At our dorm, I'm in charge being a troublemaker. All troubles start from me. They all start with me and they all end with me." - Taehyung
[♡]
Taehyungovým úškrnom som bol očarený ďalších pár sekúnd, až kým do mňa niekto nestrčil. Spamätal som sa a postavil sa na svoje miesto, nebolo to nič ťažké, futbal som mal rád a teraz bolo mojou jedinou úlohou chrániť kapitána, čiže Taehyunga, bránu a taktiež ďalších spoluhráčov, ale oni boli nepodstatní.
Hra začala a Taehyung hneď získal loptu, páni on je naozaj dobrý.. prihral ju tomu s modrými vlasmi a on začal hneď kľučkovať pomedzi našich protihráčov. Medzitým sa Taehyung dostal až k ich bránke a s úškrnom sa pozrel na ružového. Modrý sa zatiaľ hral s protihráčmi, a keď zaregistroval Taehyunga pri bráne tak mu prihral. On na nič nečakal, loptu si vykopol, vyskočil, vo vzduchu spravil kotrmelec a loptu vykopol priamo do brány. Taehyung skončil nohami na zemi a všetci začali tlieskať.
Ja som tam zostal stáť s otvorenými ústami stále na tom istom mieste. Nehrali sme ani minútu a on už dal gól. Boli totálne zosynchronizovaný.. ako je to možné?
„Tak čo Jungkookie? Už vieš ako sa má hrať?" Taehyung ku mne prišiel a ruky mi položil na boky, začal so mnou cúvať dozadu a ja som sa nezmohol absolútne na nič. Až potom som si uvedomil ako to môže vyzerať, rýchlo som ho od seba odstrčil a odkašľal si. „Uhmm.. áno, áno, si naozaj dobrý," zamrmlal som a pobehol do stredu ihriska. Nechcel som od neho nič ďalšie počuť. Už tak sa mi neskutočne páči a keby som počul jeho husky hlas asi by som znovu odpadol.
- 🏹 -
Hra skončila, a skúste hádať kto vyhral, samozrejme, že Taehyung. Skóre bolo 6:2, jeden gól som dal dokonca aj ja, vtedy sa na mňa Taehyung pozrel tak nadržane, až som si myslel, že začnem stanovať. „Tak vidíš Jimin, hovoril som ti, že na Taehyunga nemáš," telocvikár si povzdychol a žmurkol na Taeho. Ružový si naopak založil ruky na hrudi a odcupital si to do šatne. „Gratulujem Tae, raz to niekam dotiahneš," profesor sa pozrel na Taehyunga a potom na nás všetkých, „Vy ostatní ste boli tiež dobrí, a preto máte všetci jedničky! A teraz padajte do spŕch lebo smrdíte," zahučal, zapchal si nos a prstom ukázal na šatne. Všetci sme sa zasmiali a vybrali sa do šatní.
Prešiel som k svojim veciam a začal sa vyzliekať, zabudol som, že tu nie som sám a uvedomil som si to až vtedy, keď všetci začali pískať. Vystrašene som sa otočil a s vyvalenými očami som sledoval chlapcov, ktorý sa na mňa s nenásytnosťou pozerali. „Uhmm, ste v poriadku?" opýtal som sa a pritiahol si tričko k telu.
„Vezmeme si ho?" povedal ružový a pohľadom prešiel po všetkých, oni prikývli a všetci sa ku mne začali približovať. Bol som v rozpakoch a nemal som šajnu čo majú v pláne, ani som dlho rozmýšľať nemusel a už ma ten ružový natlačil na stenu a začal ma bozkávať na krk. „Fuj!" uniklo mi z pier a na to som hneď pocítil štipľavý pocit na tvári. On mi dal facku?
Začal som ho búchať do hrude aby ma pustil, ale ako sa zdá, to malé šteňa má viac sily než by sa naňho povedalo. „Pomóooc!" vykríkol som, ale on mi hneď zapchal ústa. Metal som so sebou ako postihnutý, ale to bolo len kvôli tomu aby ma pustil. To nikto nič nespraví?! A vôbec, oni poslúchajú chlapca, ktorý sa tisne na chlapca?! V mojej mysli nastal zmätok, no bol som prerušený prudkým otvorením dvier.
„Čo sa to tu kurva deje?!" zavrčal Taehyung a ja som si s úľavou vydýchol. Zrak mu spadol na mňa prilepeného na stene so zapchatými ústami, slzami v očiach a v zajatí ružového.
„Kurva Jimin, tento zajačik je môj takže čo keby si teraz od neho odstúpil a už sa ho v živote nedotkol hmm?! A to platí pre vás všetkých vy nadržané svine, udržte si svojho vtáka v nohaviciach inak vám ho odseknem!" zvreskol až tak, že sebou všetci mykli vrátane mňa. Mám taký pocit, že tu pred ním všetci majú rešpekt.
Ten Jimin ma po chvíli váhania pustil a odstúpil odo mňa. Vydýchol som si a rukou si utrel ústa, kde mal Jimin ruku a krk, kde ma bozkával. Taehyung ku mne prešiel, vzal moje veci a surovo ma schmatol za ruku, na nič sa ma nepýtal a začal ma ťahať von zo šatne.
„Hej! Kde ma to vláčiš?!" zakričal som na neho, ale nevzpieral som sa.
„Do triedy," odpovedal mi a pokračoval v ceste, prešli sme cez ihrisko a ja som si až teraz všimol, že už prestalo pršať, vlastne, už keď sme hrali futbal tak nepršalo. Po chvíli chodenia v tmavých chodbách Taehyung otvoril jednu z tried a strčil ma do nej, hneď za mnou vstúpil aj on a dvere zavrel. Bola to opustená trieda s prachom úplne všade. Tae prešiel k jednej zo skriniek čo tu bola a s vŕzganím dvier ju otvoril, hodil do mňa tričko a rifle a ja som to len tak-tak zachytil.
„Ale ja mám svoje veci," zamračil som sa a pozeral sa striedavo naňho a na veci, ktoré som držal, až tu som cítil tú zmes mäty,kokosu a vanilky..
„Áno, celé premočené veci chceš povedať," zapolemizoval a pretočil oči, „obleč si moje, môžeš si ich aj nechať," pokrčil ramenami a sadol si na lavicu.
Povzdychol som si a začal si na seba dávať čierne nohavice, nemohol som zahodiť fakt, že som pred ním skoro nahý a on sa na mňa celý čas pozerá ako sa obliekam. „Ďakujem, že si ma odtiaľ zachránil," zamrmlal som a natiahol na seba tričko, ktoré mi ihneď opantalo zmysli svojou vôňou.
„Určite si si vedomý toho, že to nebude zadarmo," zaškeril sa, odrazil sa od lavice a pomalým krokom sa ku mne približoval.
„A-a čo za to chceš?"
„Jediné čo chcem si ty Jungkookie," zašepkal a sklonil sa k mojej tvári, ja som zavrel oči a čakal na bozk, no ten neprišiel.
„Robím si srandu, chcem aby si mi každý deň nosil desiatu."
- 💎 -
Ayo Jenniers💕
» Možno ste zmätení, že je dnes ďalšia časť a možno nie, ale je to pre to lebo dnes má náš miláčik Jungkookie narodeniny!! 💕❤ Všetko najlepšie baby boy 🖤
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
