»sᴏᴍɴɪᴜᴍ-ᴋᴛʜ;ᴊᴊᴋ«✅

5-»ᴘ ᴜ ɴ ɴ ɪ s ʜ«

"Although you're at the top, if you make one small mistake, it's easy to fall right down."-Taehyung

[♡]

Naspäť do školy sme sa vrátili vysmiatí a v prvom rade poriadne najedený, a taktiež meškáme pár minút, veď to nikoho nezabije.

„Máš babu!" vykríkla Jennie a buchla ma po ramene.

„To teda nemám! Veď som tu len prvý deň."

„Ach ty debil, máš babu akože chytáš chápeš? Naháňačky," pretočila očami a prstom si poklepala po čele.

„Ahaa," zatiahol som.

„No veď chytaj!" zasmiala sa a začala odo mňa utekať preč. Rozosmial som sa a šprintom sa vybral za ňou, bežec som dobrý a tak netrvalo dlho kým som ju chytil a prirazil o skrinky. Silno sme oddychovali a vzájomne si hľadeli do očí. Zodvihol som ruku a pramienok spadnutých vlasov som jej dal za ucho, ruku som potom spustil na jej bok, kde sídlila aj druhá ruka.

„Neruším vás?" Z našej chvíle nás vyrušil mne celkom povedomý hlas.

„Tae?" Odskočil som o pár metrov dozadu a prekvapene pozdvihol obočie. „Ughh.. čo tu r-robíš?" zakoktal som sa a v duchu si dal facku.

„Idem si pre bundu a ona mi zavadzia," rukou ukázal na Jennie a ja som sa zamračil, potom som sa pozrel na skrinku a zistil, že je to naša.

„Som Jen-."

„Ja som sa ťa nepýtal kto si zlatko, zmizni preč od mojej skrinky," povedal Tae chladným hlasom a rukou jej pokynul aby odstúpila.

„Tak ja idem do svojej triedy..maj sa zajačik," nervózne sa zasmiala, zdvihla sa na špičky a pobozkala ma na líce, potom sa rozutekala preč. Svoj zrak som presunul na Taeho, ktorý si medzitým stihol otvoriť skrinku a znova sa v nej hrabal. Moju tašku som si všimol pohodenú kúsok od mojich nôch, len som pretočil oči a dal si ju na chrbát. Za pár sekúnd sa Tae postavil a v ruke držal svoj telefón, potom svoju ruku znovu strčil do skrinky a tentoraz vytiahol čiernu mikinu bez zipsa s Bieber nápisom. Prezrel som si jeho dnešný outfit a zhodnotil som, že červená košeľa, čierne rifle a tá mikina, ktorú si práve obliekol- s tou úžasnou vôňou, ktorá sa dostala až ku mne,- vyzeral nádherne. Asi si ho začnem fotiť a budem sa ním inšpirovať, lebo moje biele a čierne tričká mi nevydržia naveky.

„Čo tak zazeráš?" Prerušil ma z mojich myšlienok a skrinku zavrel.

„Č-čo?! Ja?!" zmätene som sebou trhol.

„Nie, moja baba," pretočil očami. „Jungkookie, nezabudol si na našu dohodu však?"

„Samozrejme, že nie."

„Tak, kde mám svoju desiatu?" prekrížil si ruky na hrudi a vyzývavo vystrčil bradu.

„Uhmm.. no- ja- dnes som nestíhal," poškriabal som sa na zátylku a kusol si do pery.

„Aha tak nestíhal.. tak ti vymyslím trest, každé nedonesenie desiaty sa ti vymstí maličký," žmurkol a otočil sa na päte smerujúc do triedy. Zarazene som ostal stáť na mieste a predýchaval tento šok, och kurva aký trest vymyslí?

Pokrútil som hlavou a rýchlo sa pobral do triedy, ospravedlnil som sa za neskorý príchod a posadil sa vedľa Taeho, ktorý prišiel o pár sekúnd skôr. Udychčane som si vybral zošity a pero, ktoré mi požičial Tae, pousmial som sa a následne začal počúvať výklad profesorky.

Po dvoch hodinách sedenia v škole som konečne cupital k skrinke, aby som si zobral svoje veci a utekal domov, sľúbil som mame, že jej pomôžem s večerou, keďže sú po dlhej dobe doma naraz.

„Kam sa tak ponáhľaš maličký?" Tae sa znenazdajky objavil pri mne a ja som sa zľakol.

„Môžeš s tým konečne prestať?! Do riti..."

„Hmm... Prepáč, Chcel som ti len povedať, že si dnes nerob plány, vymyslel som ti trest," povedal a našpulil ústa.

„Čože?! Nie! Dnes musím byť doma!" vykríkol som a tresol dverami.

„A to už prečo?"

„Máme rodinnú večeru, ak by som neprišiel, matka by ma zabila, a to doslova," posledné slova som zamrmlal a zhrozil sa nad tou predstavou čo by sa mohlo stať, ak by som tuto dnešnú večernú udalosť vynechal.

„Vďaka za pozvanie, tak poďme, aby nemusela dlho čakať," zaškeril sa a chytil ma za lakeť.

„Čože? O čom to hovoríš, ja som ťa nikam nepozval," zmätene som zazeral na jeho zadnú časť hlavy, pretože ma ťahal preč zo školy.

„Berme to ako tvoj trest, keďže si mi nedoniesol desiatu tak som hladný a taká večera by sa mi hodila."

„A čo ten tvoj pôvodný trest?"

„Nechajme ho na inokedy."

„Fajn...môžeš ma prestať ťahať?!" vytrhol som sa mu a namyslene začal kráčať pred ním, aj tak nevie, kde bývam. Som zvedavý ako to dnes dopadne...

-💌-

Ayo ladies&gentleman😇

»Boli príbehy, keď ste aktívne votovali a komentovali, a podľa môjho názoru to boli totálne sračky. A teraz, keď to mám premyslené a má to aj nejakú pointu tak nič? Prepáčte ak vás teraz urážam, ale ako autor potrebujem vedieť vaše názory, kľudne aj tie zlé, práveže tá kritika mi pomáha posunúť sa ďalej a zamyslieť sa čo je na tom zle, takže vás prosím, komentujte. Aj zlé aj dobré komentáre sú pre mňa prínosom pre zdokonaľovanie. Tak neváhajte a píšte, prosím.

Ďakujem za pozornosť -J