»sᴏᴍɴɪᴜᴍ-ᴋᴛʜ;ᴊᴊᴋ«✅

2-»s ʜ ᴏ ᴡ🌙ʏ ᴏ ᴜ ʀ s ᴇ ʟ ғ«

"I'd rather die than live without PASSION." - Jungkook

[♡]

„No tak! Veď sa už zobuď ty malý kretén," cítil som hlboký hlas pri mojej tvári a studené ruky na mojich lícach. Pomaly som otvoril oči a rýchlo zažmurkal pod návalom svetla.

„No konečne!" vykríkol a hneď ma pustil. Zmätene som sa obzrel okolo seba a zistil som, že stále ležím na chodbe.

„Čo sa stalo?" opýtal som sa a nemotorne sa postavil.

„Skolaboval si mi v náručí," mykol ramenami a odstrčil ma preč od skrinky. Začal sa hrabať v tej bunde a o pár sekúnd z nej vytiahol zapaľovač. Z poličky si vzal balík cigariet odkiaľ vytiahol len jednu, ktorú si vložil medzi pery.

„Ty máš so mnou skrinku?" udivene som sa naňho pozrel a trošku pootvoril ústa.

„Očividne, a teraz ak dovolíš idem si zafajčiť," odsekol mi, a keď odchádzal nezabudol do mňa drgnúť. Pokrútil som hlavou nad arogantnosťou tohto chlapca a pozrel sa na rozvrh, ktorý bol nalepený na dverách skrinky.

Preskúmal som jeho a môj a zistil som, že sú úplne rovnaké. Skvelé, takže ho budem mať na očiach celý deň. Pozrel som sa čo budem mať druhú hodinu a batoh som si hodil do skrinky, v pravej ruke mi ostala športová taška, kde som mal telesnú.

Ktorý debil dal telesnú na druhú hodinu? Aha, už viem.. Riaditeľ.
Skrinku som zavrel a zamieril si to na vrátnicu, kde som sa opýtal, kde sú šatne. Boli v osobitnej budove na pozemku školy a tak som musel vyjsť von.

Zrazu zazvonilo a všade začali pobehovať študenti, trochu som sa zľakol, nemám rád ľudí. Prešlo možno päť minút, kým som nehybne stál uprostred chodníka, keď mi došlo, že by som sa mal ísť prezliecť. Rýchlo som sa spamätal a rýchlym krokom došiel až k chlapčenským šatniam. Bál som sa tam len tak vojsť a tak som počkal pred dvermi kým zazvoní a oni odídu.

Keď sa tak stalo nepozorovane som do nej vošiel a našiel si voľné miesto na lavičke. Dal som si dolu nohavice, topánky a tričko, keď som si z tašky vytiahol tričko na telesnú tak sa otvorili dvere. Zľakol som sa a vystrašene otočil hlavu na osobu, ktorá tu vnikla.

„Ale, ale, zasa ty," zasmial sa ten chlapec, ktorý má so mnou skrinku. Zamračil som sa a šiel si natiahnuť tričko, keď v tom mi ho vytrhol z ruky.

„Neobliekaj sa, viac sa mi páčiš takto," zavrnel a svojim telom ma dotlačil až k dverám, na ktoré ma oprel.

„J-ja, čo to robíš?" zakoktal som sa a doširoka otvoril oči.

„Nič, čo by som mal? Povedz mi drahý.. ako sa voláš?"

„Mohol si sa ma opýtať normálne, nemusel si ma kvôli tomu dotlačiť až k dverám," zamračil som sa položil ruky na jeho hruď s úmyslom ho odtlačiť, bezúspešne.

„Mám s tebou iné plány miláčik.., tak hovor."

„Jungkook."

„Fajn Jungkookie.., páčim sa ti však?" zavrnel a svoju ruku položil na môj penis, ktorý zakrývali len boxerky.

„Č-čo?! Nie! Ja nie som gay!"

„Ale nehovor~."

„Hovorím, a teraz ma pusť!" odstrčil som ho od seba a prebehol k mojim veciam, aby som sa mohol obliecť.

„Nerob paniku, len som sa chcel pobaviť," zasmial sa a šiel sa tiež prezliecť.

Hlasno som si vydýchol a zavrel oči, v žiadnom prípade nemôžem odhaliť svoju orientáciu.Dopadlo by to ako na minulej škole, všetci by ma začali nenávidieť. Rýchlo som na seba natiahol veci a snažil sa nevnímať jeho polonahé nádherné telo. Ako môže byť niekto taký nádherný? Pokrútil som hlavou a odišiel zo šatne, moje kroky smerovali na ihrisko, kde bolo veľmi veľa ľudí. Očami som vyhľadal nejakého dospelého človeka a vydal sa k nemu.