×Outlaw •|SK- gay story|• ×

9. časť

Samuel

Keď už som konečne zaspal, netrvalo ani desať minút do zazvonenia budíka. Unavene som sedel pri Lucasovej postely. Už som spal, keď sa otvorili dvere. Dnu vtrhla Samantha a to ma mierne prebralo.
"Tak, načo si ma potrebovala?" zamrmlal som a hlavu som si zovrel v rukách. V podstae som spal posediačky. Au...

"No..." začala ale konca som sa nedočkal. "Noo?" pretiahol som. "Ide o to, že Luc-" "Čo je s ním? Stalo sa niečo zlé? Niečo sa nepodarilo? Zistili sa nejaké vážne problémi? Nepreberie sa? Alebo...zomrel?!" zvýšil som hlas a bleskovo sa postavil. "Je hore." ukázala na Lucasa, ktorý ma zaujato sledoval. Usmieval sa. Jeho oči sa usmievali. "Ahoj." zachrapčal. Padol som na kolená. Nezmohol som sa na nič. Pozeral som sa na neho ako na niečo, čo som videl prvýkrát v živote. Z oka sa mi skotúlala slza. Za ňou ďalšia a ďalšia a ďalšia. Nedali sa zastaviť. Bolo to tak neskutočne silné. Niečo neskutočné. Niečo, čomu by človek nebol nikdy veril. Niečo, čo som zažil prvýkrát. Radosť z toho, že je živý. Že je tu so mnou. Že ma neopustil. I keď predstava, že by ma opustil bola katastrofálna, bol som rád, že sa nestala skutočnosťou. Oči som silno zavrel a vyslovil tú vetu, ktorá mi nedá spať. "Odpusť..."

Lucas

"Odpusť..." šepol. Klačal na zemi a z očí mu tiekol vodopád sĺz. Pery mal silno zomknuté k sebe, aby z nich nevyšiel ani len náznak vzlyku. Avšak trasavé pohyby jeho tela naznačovali, že má chuť kričať, že má potrebu dostať to zo seba von. Hladel som na neho. Na jeho slzy, ktoré stekali jedna za druhov vo vodopádoch. Na jeho pery, ktoré boli vplyvom plaču vyschnuté. Na jeho hruď, ktorá sa prudko zdvíhala ale plytko klesala pod náporom potláčaných vzlykov. Na jeho ruky, ktoré sa drtili navzájom. Na kruhy pod očami od nespavosti. Na jazvy na rukách spôsobené žiletkou. Na jeho srdce, ktoré i cez to, že som ho nevidel, žiada o odpustenie.

Po dlhšom čase opäť nová časť.
Snáď sa páči ^•^. Názor do komentu! Vote poteší❤.
-Sandy