×Outlaw •|SK- gay story|• ×

11. časť

Samuel

Pohľad som mal dakde pod podlahou, hádam až v pekle. Chcel som odtiaľ utiecť, rozmýšlal som aj nad skokom z okna, ale utiecť by bolo lepšie. "Eh...asi to nie je najlepší nápad" vydal zo seba Lucas a ja som oči zatvoril. Ja som vedel, že mi to nebude veriť! Agrr!

Ruku som zovrel v päsť a buchol som do najbližšej steny a niekoľkokrát to zopakoval, až na stene nezostal krvavý fľak a z mojich hánok nestekali pramienky krvi. Štípalo to, ale úprimne? Mám v piči. Buchol som na to isté miesto ešte niekoľkokrát a očné viečka silno zovrel k sebe.

Pozrel som sa na Lucasa. Na tvári mal usadený vystrašený výraz a z očí mu stekali slzy. Boh vie, čo si musí myslieť. "Zajtra po teba prídem." prskol som a vyšiel z izby. Po ceste som stretol Samanthu, ale nijak som ju neriešil a pokračoval. Opustil som nemocnicu. Jediné, čo tam po mne zostalo bol zmätok a krvavá cestička od krvácajúcich hánok.

Lucas

Zostal som zmätený ležať na tvrdom lôžku v nemocnici. Hh, zas som to posral. Preblesklo mi hlavou a z očí sa mi hrnuli nové slzy, ktoré som sa len márne snažil zahnať.

Len dúfam, že zajtra vážne prídeš...
Pomyslel som si a vyčerpaním zaspal.

Zobudil som sa až na to, ako sa pri mne rozprávala tá sestrička s nejakým chalanom. Samuel to nebol, vedel som to.

"Nie, do desiatich minút by tu mal byť Sam." "Ale si si tým istá? Vedel by som sa o neho postarať." "Áno, som. Samovi verím, neublížil by mu. Volala som s ním pol hodinu dozadu, vezme ho k sebe." "Tak fajn, keď chceš. Ale varoval som ťa, Samuel je jeden obyčajný hajzel. Nech už je to akokoľvek, dávaj si pozor. Nikdy nevieš, čo mu napadne. A pamätaj, najhoršie je, keď mlčí." započul som kroky a náslené buchnutie dverí.

"Ach Lucas, keby si len vedel, ako moc ťa má Sam rád." yicho prelomil ženský hlas. Dvere sa potichu otvorili a znovu zatvorili.

"Vitaj Sam. Už ťa čakám. Lucas ešte stále spí. Ak chceš, pomôžem ti zbaliť jeho veci." z tónu jej hlasu bol cítiť úsmev. "Ahoj Samantha. Nie, ďakujem. Spravím to ja. Ďakujem, že si ho postrážila. Ozaj, prepáč za ten včerajší výstup, len... Ma to troška rozhodilo, vieš..." odmlčal sa. Pocítil som na sebe jeho pohľad. Bolo ťažké držať zavreté oči a tváriť sa, že spím.

"Celá tá vec s Lucasom. Ja...neviem, ako mu dokázať, že ho naozaj milujem. Cez všetko to, čo som mu kedy spravil mi toto len tak ľahko neuverí. Neuverí mi, že mi je to naozaj ľúto. Moje city mi zrejme opätované nebudú, avšak nemôžem na neho tlačiť. Čo má prísť príde a musím sa s tým zmieriť nech to bude hocičo. Akonáhle sa uzdraví, rozdelíme sa a každý pôjde vlastnou cestou. Ja...nemôžem si dovoliť sa na neho ešte viac...upnúť..."

Haii
Po dlhšom čase nová časť, snáď sa páči :'D
Prepáčte za chyby.
Comm a vote potešia❤
-Sandy