Unexpected//N.H.

Chapter 12.

Viem o tom, že sa matka krátko po mojom úteku odsťahovala naspäť do Británie, no dom nepredala. Vždy si rada nechávala nehnuteľnosti pre ich prípadne využitie. Takisto viem, že tam momentálne nikto nie je. Naznačovalo to jedinej možnosti- nasťahovať sa doň. Ľudia by si to okamžite všimli, preto sa Matt stal spojkou, ktorá komunikuje s mojou matkou.
Je oboznámené s tým, že mám nevlastného staršieho brata. Nevie však jeho meno a ani ako vyzerá.

Pred pár týždňami bol za ňou v Liverpoole vybavovať prenájom domu. Prekvapivo, nepýtala si čiastku, akú sme očakávali. Požadovala tak tretinu z nej. Lepšie pre nás.

Matthew nebol v pôvodnom pláne. Mal som ísť len ja. Bohužiaľ, Tomlinson je až príliš veľký nepriateľ a každá sila naviac sa zíde.
O dva týždne sa k nám pripojí aj Zayn. Chlapca som nevidel už nejaký ten rok.

,,Dosť luxusný barák. Toto som naozaj neočakával." udivene sa obzeral po dome.

,,Vybal si buď na gauči alebo do izby Emily." prekrútil som očami a po schodoch smeroval do svojej starej izby.

,,Nemáte hosťovskú?" zarazene na mňa hľadel.

,,Matka ju začala rekonštruovať, no nedokončili ju." ďalej som kráčal po schodoch.

,,A izba tvojej mami?" otravoval.

,,V tej bývať nebudeš." zarezignoval som a vošiel do svojej izby.

Moc sa nezmenila. Až na to, že väčšina mojich vecí bola preč. Ostala len posteľ, prázdne skrine, štátnik, plazma na stene a nočné stolíky.

Kufre som odložil do šatníka. Nehodlám sa vybaľovať.

•••

,,Za dve hodiny ideme do mesta!" vykríkol som z dverí na Matta a zaliezol naspäť.

Ľudia ma v tomto meste veľmi dobre poznajú. Za čias môjho pobytu tu som sa podieľal na mnohých problémoch, ktoré postihli toto mesto.
Preto keď sme prechádzali ulicami smerom do obchodu, padali na mňa rôzne pohľady.
Vedeli, že som utiekol, ale pochybujem, že by kontaktovali moju matku.

Áno, sme tu "už" dva dni, ale dnes som vyliezol z domu po prvýkrát. Až na Matta, ten to stihol už včera večer.

,,Vieš, že je len otázkou času, kedy stretneš tú svoju babenku, však?" dráždil provokačným úškľabkom.

,,A?" ľahostajne som mu odpovedal a ďalej cesta pokračovala v tichosti.

Effy's pov.

Deň druhý a ja už idem zošalieť. Je mi jasné, že zniem ako detinská piča, no v živote som sa asi viac nenudila. Nemám tu nikoho, s kým by som trávila čas.

,,Zlato, ideme sa s Jeffom prejsť!" zakričala s zabuchla dverami. Super. Sama, bez nejakej zmysluplnej činnosti.

Našťastie som si spomenula na krásny niekoľkogramový pack, ktorý mi dal David pred odchodom.
Vzala som sklenku aj s packom do vrecka a tiež odišla.

Nekráčala som na nejaké konkrétne miesto. Išlo mi len o to, aby som sa niekde v lese zašila.

Narazila som na opustené pole, ktoré lemovalo okraj lesa. Nikde nikoho a ja som už vyťahovala sklenku.