Unexpected//N.H.

Chapter 11.

,,Ktorý kokot buchol tými dverami?!" prudko som sa postavila z postele. Krásne to prebudenie.

,,Skap." ozval sa David ospalo vedľa mňa.

,,Ó môj Bože!" skríkla Alina a vzápätí si prekryla rukami ústa. Rýchlo utiekla preč z izby a opäť tresla dverami.

David vydal zo seba divný chrapľavý zvuk a pretočil sa na druhú stranu. Mňa toto ranné teatrálne niečo prebudilo dostatočne na to, aby som už nezaspala. Vstala som z postele a išla sa do kúpeľne prezliecť.

Postavila som sa pred malé zrkadlo, ktoré vyselo nad umývadlom a skoro ma vystrelo. Čierne očné tiene boli totálne rozmazané a ja som vyzerala ako po apokalypse. Radšej som odtrhla zrak od svojho odrazu a zapla vodu.

•••

,,Vidíme sa v škole, Parksonová." položil mi tašku ku kufru.

,,Nepovedala by som, Fell." provokačne som sa usmiala a nastúpila som do autobusu. David bol taký džentlmen, že ma odprevadil až k autobusu. Asi doň blesk udrel, keď sa začal chovať galantne.

Usadila som sa, medzi čím mi autobusár odniesol kufor aj s cestovnou  taškou. Slúchadla som už mala v ušiach, len hudbu treba zapnúť.

Mám pred sebou pätnásť hodinovú cestu plnú prestupov a čakania. Výborne!

Po nekonečne mučivých hodinách strávených na ceste som sa dočkala domova. S veľkými obavami som vystúpila z autobusu.

Chýbal mi tento čerstvý malomestský vzduch.

Kufor som vzala do rúk a kráčala smerom po ceste, ktorou som už pekne dlho nešla. Kam som sa len obzrela, tam boli spomienky.

Prechádzala som okolo palacinkárne, do ktorej sme so Sam chodievali takmer každý deň. Do nosa mi udrela tá dokonalá vôňa, keď sa od nej otvorili dvere.

,,Kohože nám to sem čert nesie." započula som známy zachrípnutý hlas.

,,Ah, Frederik," otočila som sa s úsmevom, ,,sám diabol." objala som ho. Bol to mladší brat Billa- majiteľa.

,,Po tak dlhej dobe, radšej ťa sám najvyšší priviedol." pokrútil nado mnou hlavou.

,,Tak, tak." prikývla som a pokračovala ďalej v ceste.

Bol to cudzí pocit, vrátiť sa do mesta, v ktorom nemáte takmer nikoho až na mamu. Ste tu prakticky samy.

Nejako som sa týmto faktom preniesla, aspoň na chvíľu, a dostala sa až domov.

Vošla som dnu, no nikto tam nebol. Nehľadela som na tento fakt, odložila si veci a išla do svojej izby.

Nezmenila sa, všetko bolo presne tam, kde som to ja pred skoro dvoma rokmi nechala. Knihy vzorne uložené v poličke, len jedna rozčítana bola uložená pod vankúšom. I'll give you the sun.

Staré pekné časy, kedy som ešte čítala. Je trocha smutné, že som na číta je zanevrela. Nuž, málo času, iné priority.

Knihu som vrátila medzi ostatné do poličky. Kufor odložila k oknu a ľahla si na posteľ. Hlavu som zaborila hlboko do vankúša. Do nosa sa mi dostávala stará známa vôňa domova.

•••

,,Elise?" zobudil ma krik od dverí. Pootočila som hlavu a zazrela mamu, mieriacu ku mne. ,,Oh, zlatko, konečne si doma." silno ma pritisla k sebe.