Unexpected//N.H.

Chapter 4.

Do začiatku školy som odmietala vyjsť z izby. Nikto ma nebol schopný dostať za prah dverí.

Nikto okrem Dana nevedel, o čo ide a bola som rada, že to nerozširoval. Bol jediný človek, s ktorým som bola ochotná komunikovať. Nosil mi jedlo, pitie a hlavne cigarety. Ktorých som za posledný týžden vyfajčila celý kartón.

Alina sa na tých niekoľko dní vymenili s Danom. Začali o nás dvoch putovať rôzne klebety, ale nemala som silu ich riešiť.

Niall sa ma nepokúsil skontaktovať, čo ma z jednej strany strašne mrzelo, ale na druhú stranu som bola rada, pretože by mi to vôbec neuľahčil.

,,Máš peniaze?" spýtal sa ma David, keď sme zašli za roh školy.

,,Myslíš, že by som za tebou prišla, ak by som nemala?" prekrútila som očami a vytiahla peňaženku.

,,Ale no, nemusíš byť hneď nepríjemná." uškrnul sa a vytiahol si z vrecka sáčok naplnený piatimi gramami zelenej lásky.

Podala som mu peniaze, sáčok si od neho vzala a schovala ho do podprsenky.

,,Ak chceš, večer príď. Že si to ty, budeš to mať zadarmo." zachrapčal mi do ucha a s peniazmi vkladajúc si ich do vačku odišiel.

,,Prídem!" zakričala som na neho, no neotáčala sa. Spokojne som si aj s trávou odišla na internát.

Po ceste som stretla Dana, ktorý sa ma snažil presvedčiť, nech večer k Davidovi nejdem, no dobre vedel, že to nepomôže.

,,Mne je jedno aký je. Má trávu, chce mi ju dať zadarmo, viac neriešim." pobúchala som ho po pleci a odpojil sa.

Prišla som na izbu, Alina tu nebola, tak som využila situáciu a zobrala jej jednu z vodiek, ktoré mala pod posteľou. Nemyslím, že si všimne, že jej jedna zmizla.

Otvorila som ju a poriadne si odpila. Veď, keď už je ten piatok.

,,Že sa nehanbíš." ozval sa Kieran z dverí. Trhol mnou ako nikdy.

,,Kokot!" začala som sa smiať, preto som fľašu radšej zatvorila a položila vedľa seba.

,,Počul som, že ideš k Davidovi dnes večer." pochybovačne si ma prebehol očami.

,,Takže už bol za tebou Dan." prevrátila som očami a vyvalila sa na posteľ.

,,Je to kvôli tomu Niallovi?" podišiel z dverí ku mne bližšie. Áno áno, už som im o ňom povedala, že tu je.

,,Jeho meno v mojej blízkosti už nespomenieš!" prudko som sa posadila. ,,A nie je to kvôli nemu." naštvane som odfŕkla.

Prečo si tu kurva každí myslí, že by všetko, čo robím, malo byť kvôli nemu?! Nemôže to byť len z mojej vlastnej vôle?

,,Ale trávu máš, však?" prosebne sa usmial. Idiot blbý, dobre vie, že ju mám.

,,Samozrejme." uškrnula som sa a vytiahla mu sáčok s ňou z podprsenky.
Nahodil svoj výraz ala myslíš na to, na čo ja? a vzal mi ho z ruky.

,,Tu, či u mňa?" pohľadom si prebehol sáčok a spätne sa pozrel na mňa.

,,Alina by ma zabila, ak by tu ucítila trávu." zhrozene som sa na neho dívala. Pretočil očami a už ma ťahal do jeho izby.

Sadli sme si na koberec, ktorý bol v strede izby, Kieran vytiahol svoje homemade bongo a nalial doň vodu. Ja som nasypala trávu do vaničky a vytiahla zapaľovač.