Unexpected//N.H.

Chapter 10.

Posledný deň. A potom na tri týždne domov. Je to veľmi zvláštny pocit. Ani zlý, ale ani dobrý. Mám chuť ostať tu a nikam neísť, no zároveň sa veľmi teším domov.

,,Mama ťa zabije, keď uvidí, čo si si spravil s vlasmi." nadávala Catline Kieranovi. Naše zlatíčko Kieran si totižto nechal prefarbiť vlasy z jeho krásne orieškových na modré s nádychom fialovej. Vraj, treba robiť aj spontánne rozhodnutia.

,,Pred návštevami nebýva agresívna." poznamenal. Catline sa chystá na Vianoce ku Kieranovi a jeho rodine.
Jej otec musel odcestovať do Ázie, kvôli pracovným povinnostiam a ona nechcela ostať na Vianoce sama. Kieran sa podozrivo ochotne ponúkol, nech ide k ním. Všetkým nám je jasné, že toto dopadne ešte veľmi zle.

,,Si už dospelý, to unesie." uchechtla som sa a odišla z izby. Zamierila som si to za Danom, keďže ten odchádza už dnes. Chcem sa s ním stihnúť rozlúčiť pred prednáškou, keďže tesne po jej skončení beží na autobus.

,,Ale čo." uškrnul sa, keď ma uvidel stáť vo dverách. Ďalej však pokračoval v balení si vecí.

,,Asi sa vrátim o týždeň skôr." sadla som si oproti neho na posteľ.

,,Chápem." pousmial sa, no zrak nedvíhal od kufru, ktorý sa viac a viac plnil vecami.

,,A ďalej?" pobudla som ho. Dobre vedel, že chcem, aby prišiel aj on skorej. Dohodli sme sa na tom už pred pár mesiacmi.

,,Áno, prídem aj ja." zasmial sa a konečne odtrhol zrak od kufru a presmerovala ho na mňa. ,,Spokojná?" na tvári sa mu objavil krivý úsmev.

,,Najviac." zazubila som sa a vyvalila sa na posteľ. ,,Nah, nikam sa mi nechce ísť." posťažovala som sa mu.

,,Lenivé prasa." zasmial sa a jemne ma buchol po bruchu, na čo som sa prehla v chrbáte.

,,Hlavná vec, že ty si taký istý." drgla som do neho a postavila sa. ,,No poď už." potiahla som ho za ruku a spolu sme mierili na prednášku pána Russela o mediálnej komunikácii.

Tá ubehla ako nič a Dan už sedel v autobuse smerom domov. S Danom sme sa za poslednú dobu veľmi zblížili. Nie takým tým intímnym spôsobom, ale ako priatelia. Dosť mi pomohol a podporoval ma, keď už ani Blair -najbližšia osoba, ktorú tu mám- nestačila.

Zajtra ráno mi má ísť vlak, preto som sa začala baliť už teraz. Ako všetci vieme, stal sa zo mňa neskutočný bordelár. Kedysi to tak vôbec nebolo, no výška robí svoje.

,,Večer sa koná menšia rozlúčková párty, príď." zastavil ma David s úškľabkom na perách.

,,Kto ide?" pretočila som očami. Odkedy som prešla na iného dodávateľa trávy, s Davidom som obmedzila kontakt na minimum. Už viac nebol potrebný.

,,Netuším," mykol ramenami, ,,len príď." žmurkol a odišiel. S povzdychom som radšej odišla na izbu.

Len čo som vkročila do izby, Alina sa na mňa vyrútila s fľašou vodky. ,,Treba si pripiť na môj odchod, a takisto, aby som mala úspešný let." jemne sa kolísala zo strany na stranu. Bolo očividné, že už v sebe niečo mala.

Dobre vedela, že ja takmer nikdy alkohol neodmietam. Rovno mi podala fľašu a so spokojným úsmevom si sadla na postel.

Trocha som si odpila a fľašu jej vrátila. ,,Kedy odlietaš?" spýtala som sa, zatiaľ čo som si vyťahovala cestovnú tašku a kufor spod postele.

,,Zajtra večer." zvalila sa na postel s fľašou vodky v objatí.

,,Okay, ideš so mnou na párty k Davidovi." skonštatovala som. David je síce jebnutý parchant, no za to jebač ako svet.

,,Niekto sa tu chce dať poriadne dolu. Možno aj niekoho iného dať dolu?" lišiacky sa uškrnula, stavajúc sa na nohy.

,,Nehroťme situáciu." úškrn som jej oplatila a začala si baliť veci najprv do tašky.

,,To nebolo nie." zazubila sa a podala mi fľašu.

•••

Nohy sa nám podlamovali, ale bežali sme ďalej. Obe sme sa stihli opiť ešte na izbe, nič nečakané.

Netušila som, čo mám na sebe, vedela som len to, že mám holé nohy. Bez topánok.

,,Ale čo," prešiel si David po spodnej pere jazykom, keď nás uvidel stáť medzi dverami jeho izby, ,,niekto mám stihol piť už v predstihu. To nie je slušné správanie, dievčatá." pokrútil hlavou a vpustil nás dnu.

Celá izba zahalená v marihuanovom dyme. Okná síce boli pootvorené, no výrazný rozdiel nespôsobovali.

Bolo tu asi pätnásť ľudí, no nedokázala som nikoho identifikovať. Alina sa rozbehla za jedným chalanom, ktorý posedával na kraji sedačky.

Ja som prešla k Davidovi, ktorý stál v rohu izby pri kuchynskej linke. ,,Videla si sa, čo máš oblečené?" uchechtol sa, keď som zastavila tesne pred ním. Náruživo som pokrútila hlavou a vyhupla sa na linku, rukami sa podopierajúc, aby som úplne nestratila rovnováhu. ,,Často sa ľuďom neukazuješ vo voľnom tričku a nohavičkách, ale musím uznať, že v tom vyzeraš naozaj sexi." prebehol ma celú očami.

Moja reakcia spočívala v myknutí ramenami a slabým úškrnom. ,,Poďme si zapáliť." povzdychla som si a zoskočila na nohy. Troška som sa zapotácala, ale ustála som to.

Chytil ma za ruku a s krabičkou cigariet v ruke sme vyšli von z izby a zamierili si to na požiarne schodište.

Usadila som sa o schod nižšie ako on a vystrela si nohy, ktoré má z neznámeho dôvodu kurevsky boleli.

Podal mi už predom zapálenú cigaretu a oprel si hlavu o zábradlie. Ja zasa o neho a spokojne som vydychovala dym.

,,Odkiaľ vlastne si?" pootočila som hlavu smerom k jeho tvári.

,,Washington DC." prehovoril nezaujato.

,,Tak čo robíš tu? Veď aj tam je plno vysokých škôl s týmto zameraním." hovorila som príliš rýchlo, ale rozumel mi.

,,V Kalifornii sú väčšie možnosti." konečne sa na mňa pozrel.

Bez najmenšieho náznaku alebo čohokoľvek sa mi prilepil na pery. Aj keď ledva vnímam, nedá sa poprieť, že sa bozkáva ako Boh.

V priebehu niekoľkých sekúnd som sa ocitla obkročmo na ňom. Prsty som mala vpletené v jeho vlasoch a jemne za ne ťahala.

,,Poďme radšej k tebe na izbu." nachvíľu sa mi odtrhol od pier a spolu so mnou sa postavil.

Cez park som opäť bežala, tentokrát však s nim. V podstate, ani neviem, prečo sme bežali. To sme až tak nadržaní?

Nestihla som ani poriadne otvoriť dvere od izby a už som bola zbavená trička, ktoré bolo to jediné -okrem spodného prádla-, čo mi zakrývalo telo.
Dravo ma hodil na Alininu posteľ, neprestávajúc ma bozkávať. Jeho tričko mihnutím oka ležalo na zemi a nohavice tiež.
Svoje bozky presunul na krk, kde mi zanechal niekoľko fialovo-červených fliačikov.

Zakončené v tom najlepšom? Nemyslím 😄 Dôvod takéhoto grandiózneho ukončia je vskutku banálny 😄 Všetci vieme, že mne písanie sexuálnych kokotin ide horšie ako byť milá, takže som  radšej skončila predtým, než by som to dojebala ešte viac 😂

Ok ok ok, trvalo mi to pekne dlho, no máte tu novú časť 😌 Nebudem sa vám tu zbytočne vyhovárať, prosto som lenivá piča, ktorá radšej pozerá seriály. Nemám čo viac k tomu dodať, len toľko, že ani pri najmenšom netuším, kedy bude ďalšia časť 😏 A múdro na záver?
Nevzdávajte sa vecí, ktoré milujete, bojujte za ne!