Unexpected//N.H.

Chapter 14.

„Keby len tu." zamrmlala som si popod nos. Zayn na mňa len nechápavo zazeral. „Chlapec s tým jeho kumpánom chodia tiež na Berkeley." prekrútila som očami.

„To je pičus." neveriacky pokrútil hlavou. Ja som len mykla ramenami a jemne sa uchechtla.

Už mi z tohto všetkého bolo tak akurát do smiechu. Veď aj to celé vyzerá ako z nejakej nevydarenej komédie. Holka s chalanom sa najprv dlho motajú. Neskôr sa dajú akosi dokopy. Typek sa zrazu rozhodne veľmi tajomne zmiznúť. Dievča ostane samé a nezvláda to. Po dlhom čase prichádza konečne lepšie obdobie, ktoré ,ako inak, nedojebe nik iný ako samotný chlapec.

„Rada som ťa znova videla, Malik." jemne som sa pousmiala. Objali sme sa, pozdravili a každý išiel po svojom.

V tomto meste skapal pes. To ničnerobenie ma zožieralo. Nezvládala som len tak nečinne sedieť a nič nerobiť. Z neznámeho dôvodu som sa začala prehrabovať v starých krabiciach. V jednej z nich som našla môj prachom zapadnutý foťák.

Na další deň som hneď ráno vyrazila z domu. Útesy zahalené v hmle a pokryté snehom. Síce som s fotením prestala po príchode do Kalifornie, no vždy bude mať špeciálne miesto v mojom živote.

Kráčala som po miestach, po ktorých ma kedysi sprevádzala Sam. Alebo Horan. Bol to zvláštny pocit. Už sa mi netlačili slzy do oči. Už sa mi nechcelo kričať od bolesti, od zúfalstva. Už som necítila tu tríznivú prázdnotu, samotu. Konečne som bol ako - tak vyrovnaná a spokojná s vlastným životom.

Trasúc sa od zimy som si ledva zapálila cigaretu. Zlatá teplá Kalifornia. Tam som si odvykla od takéhoto mrazivého počasia.

Niall's pov.

Telo sa mi triaslo od nervov. Všetko, čo sa mohlo dojebať, sa aj dojebalo. A určite aj to, čo sa nedalo.

„Netušil som, že máme v rodine tak jebnuté gény, ako sú tie tvoje." kričal som na Mattyho. Ako mohol tatko splodiť niečo tak arogantné, nepochopím asi nikdy.

„Ale, braček, pokoj. Nič také sa nestalo. Len som sa s ňou pohral." uškrnul sa, zatiaľ čo Megan opúšťala dom. Tá mu stihla po ceste ešte strčiť jazyk do úst.

„Pretiahnúť Tomlinsonovu frajerku ti príde ako nič?! Toto mesto je premnožené kurvami a ty si vyberieš práve ju?!" opäť som začal kričať, keď odišla. Netuším, prečo ju Louis oficiálne uvádza ako svoju frajerku. Veď sám dobre vie, že sa vyspí s každým, čo má peniaze.

„Zbytočne tu po mne vrieskaš. To ona prišla za mnou. Nemôžem za to, že ty máš plné vajcia." ešte väčšmi sa uškrnul a odišiel naspäť do izby.

Načo som vôbec ja kokot sem toho chlapca ťahal. Je užitočný. Ale pochybujem, že za tie problému, ktoré ešte narobí, to stojí.

,,Včera som stretol Elise." prehlásil Zayn hneď ako som mu otvoril dvere. „Dievča sa poriadne zmenilo." nadvihol obočie.

„Viem. Bohužiaľ." zamrmlal som si popod nos. Presunuli sme sa do obývačky, kde sme začali plánovať.

Keď sme sa sem s matkou nasťahovali som, ako inak, nikoho nepoznal. Louis spolu so Zaynom mi v tej dobe prišli ako najvhodnejší spoločníci. Rovnaké záujmy, podobné povahy. Veci sa však začali veľmi rýchlo meniť. Obyčajná partia asi pätnástich chalanov sa ukázala byť gangom. A ja som sa smaozrejme rád pridal. Vtedy sa to javilo ako to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť. A v podstate, aj bolo. Pre ten moment. S členstvom v "klube" postupne prichádzali povinnosti a problémy. Začínalo to nebadateľným krádežami aút z veľkomiest v okolí. Postupne sme sa rozširovali a mali väčší dosah. A to sme boli len banda 17 ročných znudených  hlupákov.

„Najnovšie riešili nejaké kamióny z Pawnee." s povzdychom sa usadil.

„Myslíš, že ma do toho zatiahnu?" pozrel som sa na neho s menším strachom v očiach. Kvôli celej tejto záležitosťami s autami som mal už niekoľkokrát na krku políciu. No a najnovšie sa začínajú do toho miešať aj väčšie mená v "biznise". Čo je horšie akoby po mne išiel Interpol.

„Dlžíš mu." mykol ramenami. „Načo si sa vôbec vracial? Doteraz si mal od neho pokoj, tak načo provokovať." krútil hlavou.

Smutné je, že ja sám netuším, prečo som sa sem naspäť vôbec trepal. Možno aj viem. Ale nepriznám si to. Nemôžem.

Tipujem, že toto asi nikto z vás nečakal. Úprimne, ani ja 😃. Bola som  100% rozhodnutá, že na Unexpected jebem. No a potom prišiel jeden večer, kedy som si prečítala celé Heartless, a tak nejak som znova našla chuť písať tento druh príbehov. Musím uznať, že mi to aj trocha chýbalo.
Netuším, kedy bude ďalšia časť, ale hádam bude 😃. Je to kratšie ako som zvykla písavať, no viac aktuálne nenapíšem 😃. Dúfam, že vás to aspoň trocha potešilo (teda, ak sa ešte vôbec nájde niekto, kto toto číta 😄).