Unexpected//N.H.

Chapter 5.

,,Elise?" ostal stať vo dverách. Moje vnútro začalo panikáriť. Nevedela som, čo robiť, alebo skôr ako utiecť.

,,Nie!" skríkla som a prerazila sa cez neho von z dverí. Samozrejme som to ja šikovná neodhadla a on ma zachytil rukou. Ale aspoň som sa dostala z tej zafajčenej miestnosti.

,,Čo sa deje?" pozeral na mňa tými dokonalo modrými očami. Jeho pohľad ma priam trhal na kusy.

,,Choď preč!" snažila som sa mu vytrhnúť zo zovretia. Hádzala som tam so sebou na všetky strany a pomaly som začala strácať kontrolu nas svojim telom. Tráva mi už úplne udrela do hlavy.

,,Odkedy húliš?" znepokojene sa na mňa díval, no ja som sa len smiala. A vlastne, bolo lepšie, že som už vtedy nedokázala súvisle rozprávať. ,,Elise?" jeho hlas sa mierne triasol.

,,Ja kurva nie som Elise!" zakričala som na neho z plných pľúc. Nenávidim to oslovenie, som Effy, nie nejaká skurvená Elise!

,,Tak čo potom?" zúfalo na mňa pozeral. Vyzeral, akoby sa mal o chvíľu zrútiť.

,,Človek, ktorého si kurva zlomil!" zosypala som na zem. Stratila som akúkoľvek kontrolu nad svojim telom.

,,Necháš ma to aspoň vysvetliť? Nevieš ako to celé bolo." sadol si ku mne na zem a objal ma.

,,Vysvetliť to, že si ma nechal samú napospas tomu mestu, Louisovi a všetkému možnému inému?! Že si ma totálne zničil?!" dostala som záchvat paniky.

Nedokázala som sa nadýchnuť, celé moje telo sa triaslo a všetko ma bolelo. Niall tam so mnou sedel a tlačil si ma k sebe.

Chcela som sa mu vytrhnúť a utiecť od neho, preotže toto nebolo správne. Moje telo bolo, však až príliš slabé na akýkoľvek pohyb, a tak som nič nezmohla.

,,Toto som ti spôsobil?" zašepkal mi pri uchu. Slabo som prikývla a ďalej sa zvíjala od pocitu úzkosti v jeho objatí.

,,Prosím, nechaj ma. Všetko to len zhoršuješ." ťahala som tie slová zo seba ako z chlpatej deky, keď som sa ako-tak upokojila.

Nechcela som, aby odišiel. Chcela som ho mať už navždy pri sebe, no moja hrdosť a mozog mi to nedovoľovali. A aj mali pravdu. Ubližoval mi už len pohľad na neho.

,,Naozaj to chceš?" postavil sa predomňa, zatiaľ čo ja som sedela opretá o stenu.

,,Nedala som ti to dostatočne najavo?" pozviechala som sa a vložila do vety drzý podtón.

Bez dalších námietok a pohľadov sa zvrtol na päte a odišiel. Ja som sa postavila a ešte stále celá roztrasená som kráčala smerom naspäť na izbu.

Cesta, ktorá mi zvyčajne trvá ani nie tri minúty, mi trvala desať a to som bola len v polovici. Musela som sa niekoľkokrát premáhať, aby som sa nevyvraciala na chodník alebo nespadla. Nohy sa mi stále viac a viac podlamovali.

Zastavila som pri najbližšej lavičke a sadla si. Nedokázala som viac stáť na nohách.

Vytiahla som telefón a zavolala Danovi. Počas telefonátu som sa rozplakala. Povedal, že už beží za mňou, a že sa nemám pohnúť z miesta. Tak tu teraz ležím na lavičke a plačem. Ako posledná troska, ktorou aj som.

,,Zlato." pribehol ku mne a hneď si ma vzal do objatia. Hlavu som mu oprela o rameno a plakala.

Cítila som, že sa vraciam naspäť do starých koľaji. Čo bola tá najhoršia vec, aká sa mi mohla diať.

,,Nemôžem byť s ním. Nesmiem mu dovoliť, znova ma položiť na kolená." slová som s ťažkosťou dostávala z úst.

Odkedy som sa zmenila, svoje pocity som nedávala najavo alebo minimálne a už vôbec nie slovne. Boli dni, kedy som sa prosto vyplakala do vankúša a bol pokoj, no tam môj tok citov končil.

,,Zajtra to budeme riešiť, teraz sa poď vyspať." pomohol mi postaviť sa na nohy. Celú zvyšnú cestu ma podopieral a snažil sa, nech sa obaja nezrútime na zem.

,,Ďakujem." šepla som, keď ma uložil do postele. Nevládala som ,už ani oči mať otvorené.

,,Ráno prídem." prisľúbil a odišiel. Ja som sa konečne plne upokojila a zázrakom sa mi podarilo aj zaspať.

••••

Ráno mi Dan priniesol až do postele kávu s nejakou bagetou. Bola som mu za to viac než vďačná, pretože som sa ledva vedela pretočiť z jednej strany na druhú.

,,Ešteže je sobota." priložila som si dlaň k čelu a unavene vzdychla. Záchvat paniky na mne zanechal svoje následky.

,,Mala by si sa aspoň na týžden vrátiť domov. Potrebuejš si poriadne oddýchnuť." prísne na mňa hľadel.

,,Tam sa určite vraciať nebudem! A hlavne nie po tom, čo som ho stretla!"
skríkla som na neho. Moje emócie sú v posledných dňoch až moc prchavé a unáhlene.

,,Dobre, pokoj. Nemusíš byť hneď nepríjemná." odfrkol si. Pretočila som očami a pustila sa do tej bagety, ktorú mi priniesol.

Splietal niečo s tým, že má isť niekam s Audrey, takže sa po asi piatich minútach vyparil a ja som ostala na izbe sama.

Alina niekam išla ešte včera večer a odvtedy sa nevrátila. Nieže by som ju nemala rada, ale je moc hyperaktívna a ja som teraz nevládna, čo by nebola moc dobrá kombinácia.

,,Elise?" započula som jeho hlas medzi dverami. Husina mi naskočila po celom tele a ja som sa opäť začala triasť.

,,Nerozumel si ma včera?!"vybehla som po ňom. Aj keď som bola zničená, musela som mu ukázať moju silnú stránku. Aj napriek tomu, že som sa včera pred nim zložila.

,,Chcel som len vedieť, či si v poriadku ." znel ustráchane, aj keď on taký nebol. Znova som mala chuť rozbehnúť sa k nemu a vybozkávať ho, lenže ako minule- moja hrdosť mi to nedovoľovala.

,,Áno, som. Teraz už choď." zabručala som a ani som sa na neho neotočila. Pri pohľade na neho som  bezmocná a podriadená nemu.

,,Chcem len, aby si ma vypočula." hlas sa mu na konci vety lámal.

,,Načo?!" už som to ďalej nevydržala a pozrela sa na neho. Jeho oči sa na sekundu rozžiarili, keď uvideli moju tvár. Ktorá nebola uplakaná. ,,Myslíš si, že keď ťa vypočujem, tak ti odpustím?! Huh, to si na veľkom omyle! Toto ti v živote neodpustím!" zvreskla som a aj mne sa hlas už lámal, no držala som sa. Nechcem mu už viac ukazovať moju slabú stránku, pretože Effy slabú stránku nemá!

,,Prosím." sklonil hlavu a zhlboka sa nadýchol. ,,Stále ťa ľúbim." s ťažkosťou to vyslovil.

,,Ale ja teba už nie." chladnokrvne som mu odpovedala.

Ejha, konečne ste sa dočkali novej časti (teda ak vôbec niekto čakal 😄) Pevne dúfam, že sa Vám páčila, a že ste s ňou spokojní 😌

Viem, že mi to trvalo dlhšie, ako naučiť sa informačnú analýzu (od veci, ale radšej nechcite vedieť, čo to je 😅) , no ale vy ma ľúbite, a tak mi to odpustíte 😁❤ Uhm, pre ďalšiu časť vás poprosím menší support- 65+ votes a nejaké tie komentáre, veď ako vždy 😌❤️ Luv yaa 😏💕