,,Ešte stále si si neprečítala ten list?" prepaľovala ma pohľadom Blair. Koľkokrát mám vysvetľovať, že ho čítať nechcem.
Jediné na čo som sa zmohla, bolo nesúhlasné pokrútenie hlavou. Môj zrak však naďalej ostával zapichnutý do zeme.
,,Nechám ťa tak, vidím, že to nemá zmysel." odula sa ako malá a odišla. Pokračovala som v bezduchom pozorovaní dlážky.
Opäť som sa dostala do obdobia depresií. Nie sú to ešte úplne depresie, ale nemá to od nich ďaleko. Prestala som vyvádzať z izby, jesť a komunikovať.
Semester je už v plnom prúde, no ja odmietam chodiť na všetky prednášky. Nemám silu ani na vydanie hlásky, nie to ešte niekam chodiť.
Nialla som odvtedy nevidela. Bola som rada, no v kútiku duše ma to mrzelo. Vyčítam si, že som ho nenechala mi to vysvetliť. Nedala som mu na to akýkoľvek priestor.
•••
Víkend prešiel a ja som bola nútená vrátiť sa naspäť do školského stereotypu.
Minulý týždeň som toho vymeškala viac než dosť, preto už bolo načase začať znova zaberať.
Rýchlo som sa obliekala, prehodila tašku cez rameno a bežala do hlavnej budovy, kde som mala prednášku.
Ako vždy som meškala, preto som si ani zapáliť nestihla. Musela som si pohnúť, aby som predbehla profesora, ktorý bol asi desať metrov predo mnou.
Do učebne som stihla vbehnúť tesne pred profesorom. Rýchlo som sa usadila do úplne zadnej rady a vytiahla si skriptá.
Skoro ma zhodili zo stoličky, keď som asi o dve rady dopredu uvidela Nialla. Sedel tam vedľa nejakého tmavovlasého chalana, s ktorým sa rozprával.
Moje telo sa začalo nekontrolovateľne triasť. Nechty som si zarývala do stehien, aby som to aspoň čiastočne zastavila. Snažila som sa upokojiť tým, že som svoj pohľad sústredila na jedno miesto- stôl.
Zrazu si ku mne prisadol David a objal ma okolo ramien. Takmer som vyletela z kože, keď sa ma dotkol.
,,Pokoj zlato." uchechtol sa. Ja som sa musela veľmi premáhať, aby som mu jednu neuštedrila. ,,Kam si v piatok zmizla?" zamračil sa.
,,Domov." odvrkla som. Nemala som naň náladu, otravoval ma. Celkovo jeho existencia ma štvala a otravovala.
Dala som mu preč ruku z môjho ramena a stoličku si posunula ďalej od neho. Tá samozrejme vydala dosť nechutne škripľavý zvuk, na čo sa viacero ľudí otočilo. A nemohol medzi nimi chýbať ani Niall.
Tomu veselý výraz na tvári sklesol, keď ma zbadal. V očiach mu bol vidieť značný smútok, ktorý sa snažil zakryť bezcitnosťou.
V sekunde sa otočil naspäť a niečo si zahundral. Chalan, ktorý sedel vedľa neho, sa len zasmial a pobúchala ho po chrbte.
Prednáška prebehla vcelku rýchlo. Po jej skončení som sa snažila medzi prvými dostať z učebne.
Počas úmorného pretláčania sa skrz dvere som nechtiac stúpila Niallovi na nohu. Netuším, ako sa tam tak rýchlo vedel votrieť, ale to je jedno.
Nastal medzi nami pár sekundový zmätený pohľad, ktorý ma donútil uvažovať nad tým, že sa mu ospravedlním za to, čo som mu naposledy povedala. Že ma to celé mrzí.
,,Prepáč-ja..." nedokázala som pokračovať. Utiekla som ako taký zbabelec. Ako posledný zbabelec som odtiaľ odišla. On tam ostal nechápavo stáť. Ešte viac zmätený, ako bol predtým.
Po pár sekundách som už stála opretá o strom v parku. Tam som si vytiahla krabičku Marlboriek a zapálila si. Bola som celá nesvoja z tej situácie.
,,Parksonová!" ozval sa hlas za mnou a mňa skoro vystrelo. Spomenula som si totiž na to, ako mi tak Niall hovorieval.
,,Piče!" povedala som si pre seba. S kamenným pohľadom som sa otočila a predomnou sa objavila postava Davida vysmiateho od ucha k uchu.
,,Dnes večer, čo máš na pláne?" povedal s lišiackym úškrnom.
,,Učiť sa." znechutene som si povzdychla, otočila sa na päte, odhodila ohorok z cigarety a týmto teatrálne zakončila celú túto nezmyselnú konverzáciu.
Vrátila som sa naspäť na izbu, kde som si ľahla späť do postele. Ďalšia prednáška mi začínala až o jednej. Takže mám kopu času na dospávanie.
Zobudila ma celú spotenú a roztrasenú Alina. Slzy som mala na krajíčku a bola som totálne vystrašená.
Dostavili sa už aj nočné mory z minulého roku. Dnes boli dokonca tri.
Niall ma opúšťa v temnote a necháva napospas nenásytnemu monštru- ľudstvu.
Začali mi asi šesť dní po jeho odchode. A boli práve spúšťačom toho, aby ma mama poslala k psychológovi.
,,Si v poriadku, Eff?" sadla si ku mne na posteľ.
,,Hej hej." prikývla som so slabým úsmevom na tváry. Alina sa po pár sekundách vyparila ako dym.
Ostala som tam sedieť sama. Nevedela som, čo so sebou robiť. Najprv kvôli nemu revem ako malá, potom ho pošlem dopiče s tým, že ho už neľúbim a teraz opäť kvôli nemu mávam už aj nočné mory.
Zrelá na psychiatru, ako predtým.
Úplne som zabudla na ten list, čo mi napísal. Ale bolo lepšie, že som si ho vtedy neprečítala.
Tá hodina ubehla prekvapivo veľmi rýchlo a ja som sa opäť ponáhľala na druhú a zároveň poslednú dnešnú prednášku.
Mala som ju s Danom, takže prišiel po mňa a išli sme spolu. Nemali sme moc času, no aj tak sme si boli ešte zapáliť.
,,V piatok sa ide piť, pôjdeš?" ťahal posledné šluky z cigarety.
,,Pfu, neviem," vyfúkla som dym, ,,ale skôr nie ako áno." zahasila som cigaretu a odhodila.
Spolu sme vošli do učebne a posadili sa -ako vždy- do úplne zadného radu k stene.
,,Alina má nejakého nového fešáka." zahlásil mi počas profesorkynho výkladu o efektívnej komunikácii.
,,Nikoho nespomínala." poznamenala som a ďalej radšej počúvala výklad. Úprimne, Alina ma v ten moment najmenej zaujímala.
Damn it, vyzerá to tak, že nová časť bude vychádzať asi raz do týždňa 😄 Zasa mi to trocha trvalo, ale s tým už nič nenarobím . Dúfam, že sa vám časť páčila, aj napriek tomu, že bola o niečo kratšia a to čakanie 😏 Asi budem dávať do každej poznámky autora nejaké to múdro na záver 😄 Čo vy na to? Pre novú časť 60+ votes a nejaké tie komentáre by ma potešili tiež 😄💙 No a to múdro na záver znie: trávte viac času na záchode, dostanete najlepšie nápady! 😁
Love ya all ❤️
أنت تقرأ
Unexpected//N.H.
أدب الهواةJe smutné sledovať dobrých ľudí, ako sa menia na niekoho, kým nie sú. Pokračovanie k príbehu Heartless. •cover by @julaam ❤️
