NEPOZNANÝ (CZ/SK (Gejmr))

Part 1.

"Vieš, že sa sťahuješ už o dva dni?!" zakričala na mňa Dana a vyrušila ma z mojej závislačiny na twittery.

"Áno, viem." pregúlila som očami. Sťahovanie. Téma, ktorá sa u nás omieľa už minimálne dva mesiace. Sťahujem sa do Prahy. Zmaturovala som a teraz idem študovať medicínu.

"Ako to môžeš brať tak pokojne? Veď už sa neuvidíme..." hysterčila Daniela ďalej. Vždy všetko zveličuje. "Ale prosím ťa, sama tomu neveríš. Medzi semestrami budem chodievať domov. Rozhodne sa dnes nevidíme naposledy." odpovedala som s kľudným hlasom a objala som ju.

Hej hej sťahovanie ma moc netrápilo. Po tom, čo mi zomreli obaja rodičia a s bratom som stratila kontakt hneď potom, čo sa odsťahoval do USA, som okrem Daniely a pár iných kamarátov nemala nikoho. A bola som tak spokojná. Ja, slaboduchý introvert, som sa mala odsťahovať do veľkomesta a navyše študovať. Spoznávať nových ľudí. Fuj, ľudia.

NASLEDUJÚCE RÁNO:
Zobudil ma otravný zvuk telefónu. Nezvonil mi, prišla mi notifikácia. A keďže ja mám veľmi slabý spánok, zobudilo by ma snáď aj spadnutie hrachu na zem. Upozornenie z twitteru. Direct. Napísal mi nejaký "Mr. G". Absolútne som netušila, kto to je. Stálo v nej: Doufám, že se ti v Praze bude líbit. S pozdravem, Mr. G.
Čo?! Kto to je?! A odkiaľ vie, že sa sťahujem?! .. tieto tri myšlienky mi behali hlavou ako splašené. Telo mi zalial pot a ovládol ma pocit strachu. Niekde hlboko vnútri som dúfala, že to je len niekto z mojich kamarátov a robí si zo mňa srandu. Ale prečo by to písal česky? A prečo by sa podpisoval ako Mr. G? Nič mi do seba nezapadalo a čím viac som nad tým rozmýšľala, tým som bola viac zmätená. Prehľadala som jeho profil, no márne. Nič konkrétne som nenašla. Nič, čo by mi napovedalo, kto to je.

Do obeda som na záhadnú správu zabudla. Išla som na nákup do mesta. Minula som pekný balík, ale keďže začínam nový život, potrebujem nový šatník.

Doma som si vybaľovala nakúpené veci a balila som ich k ostatným do krabíc, keď mi zrazu prišla nová notifikácia. Zahľadela som sa na mobil, ktorý som mala pohodený na posteli. Pomalými krokmi som sa k nemu vydala. Správa. Zasa z twitteru. Zasa od Mr. G. "Čo chce tentokrát?" pomyslela som si. Najskôr som váhala, no moja zvedavosť bola silnejšia ako strach. Otvorila som twitter a nedočkavo som sledovala točiace sa koliesko, ktoré značilo načítavanie. Rozbúchalo sa mi srdce. Keď sa to konečne načítalo a prečítala som si novú správu, rýchlo som hodila mobil na posteľ a cúvla som o tri kroky dozadu, pričom som narazila do stola. Sadla som si a rozdýchavala. V správe bola napísaná adresa môjho budúceho bytu a pod ňou: Doufám, že se ti nic nestane. Vidíme se brzo. S pozdravem, Mr. G. "Odkiaľ sakra vie moju adresu?" kričala som v duchu. Bolo to extrémne divné, pretože jediní ľudia, ktorí vedeli tú adresu, som bola ja a Daniela. (A tá mi to písať nemohla, pretože nemá twitter. Ona celkovo nepodporuje sociálne siete. Jediné, čo má, je Viber, cez ktorý si píšeme.) Tak odkiaľ vie moju adresu?! Kto to sakra je?! A prečo dúfa, že sa mi nič nestane?! Chcem vedieť viac... potrebujem vedieť viac!

-------------------------------------------------TO BE CONTINUED------------------------------------------------------