NEPOZNANÝ (CZ/SK (Gejmr))

Part 8.

"Toto nemôžem nechať len tak. Musím zistiť, čo sú to za ľudia." od zúfalstva som sa rozprávala sama so sebou. Bola som rozhodnutá ísť do toho. V škole som nahlásila, že budem minimálne mesiac vynechávať prednášky. Všetko si to doberiem neskôr, ale teraz je život mojej kamarátky v mojich rukách. Zavolala som JEMU.

Rozhovor:
F: "Takže ty vieš o Echelone všetko, však?" začala som. Mala som málo času.
G: "Dá se to tak říct. Proč?" zaváhal.
F: "Potrebujem tvoju pomoc." stíchla som. Do očí sa mi tlačili slzy. Všetko som mu vysvetlila.
G: "Fajn. Udělám všechno, co je v mejch silách. Ty zatím nedělej nic, co by si mohla litovat. Když ti bude dnes v noci volat, budu to poslouchat. Napíchnu ti telefon. Vyřešíme to. Slibuji." vedela som, že to myslí vážne.
Po lícach mi stekali slzy. Nepovedala som nič. Vedel, ako mi je.
G: "Slbuji..." zopakoval po chvíli tichšie.

Neskôr v tú noc, 01:23:
Bola som pripravená na všetko. Vedela som, že ma ON bude počúvať. Vedela som, že MU môžem dôverovať. Čakala som na telefonát. Nervozita stúpala. O chvíľu mi už zazvonil telefón.

Rozhovor:
E-Echelon

E: "Seš připravena?"
F: "Na všetko."
E: "Máš 12 hodin na to, aby jsi sehnala 200 000 korun. Je mi jedno kde, je mi jedno jak, ale seženeš je. Jestli ne, zaplatí za to tvá kamarátka. Ale ne penězmi, jestli mi rozumíš." vzsvetľoval hlas v telefóne a mne sa zastavoval dych. Nesmiem dopustiť, aby sa Dane niečo stalo.
F: "Rozumiem." odpovedala som jednoduchými vetami. Nechcela som sa zdržovať týmto nechutným rozhovorom.
E: "13:00 přijdeš na Václavák. Bude tě tam čekat auto. Pod sedačkou spolujezdce najdeš telefon. Budeš čekat, až ti zavolám. Jestli to nestihneš, tvoje smůla." pokračoval neznámy hlas. Znel vážne. Smrtelne vážne.
F: "Fajn." snažila som sa znieť vážne a sarkasticky zároveň, no nechcela som provokovať. Jeho hlas mi navodzoval zimomriavky a zvláštny rešpekt. No zároveň som cítila, akoby tam ani nechcel byť. Akoby chcel vziať späť všetko to, čo povedal. Bola to... neistota? Strach? Alebo dokonca súcit? "Sakra, Frederika, nad čím to uvažuješ!" napomínala som sa vduchu. "Ten človek predsa nemá žiadne svedomie, ak robí niečo takéto. Je to obyčajný zakomplexovaný zbabelec!"

Bolo 3:00. Začala som panikáriť. Kde mám vziať 200 000?! Nevedela som, čo mám robiť. Bola som na dne. Danielin život bol v mojich rukách. Rozhodla som sa spraviť niečo, čo by ma nikdy v živote nenapadlo...

G: "Frederiko?" ozval sa. Akoby mnou pohŕdal. V momente, ako som začula jeho hlas, som sa rozplakala.
G: "Uklidni se. Všechno bude fajn. Něco vymyslíme, jo?" ukľudňoval ma, no z jeho prejavu bolo cítiť nervozitu.
F: "Čo chceš robiť?" zúfalo som hľadala správne otázky.
G: "Pošlu ti těch 200 litrů. Neměj obavy, peníze jsou čistý. Ale musím tě varovat. Echelon nezůstane jen při penězích. Bacha na to, co jim přikývneš." vysvetľoval potichu.
F: "Čo tým myslíš?" znervóznela som ešte viac ako som dovtedy bola.
G: "To ještě sám nevím. Teď se tím ale netrap. Jdi spát. Do rána máš peníze na účtě." starostlivým hlasom sa so mnou rozlúčil a zložil.

"Spať?! Ako mám ísť asi spať?!" búrili sa mi myšlienky. Išla som si dať studenú sprchu. Musela som sa dať dokopy. Niekde v kútiku duše som dúfala, že je to celé len nejaký hlúpy žart. No neskôr, keď mi prišla SMSka, že na môj účet bolo poslaných 200 000Kč, som vedela, že to nebude len tak.

OSPRAVEDLŇUJEM SA ZA KRATŠIU ČASŤ, ALE HLAVNE ZA MOJU NEAKTIVITU, SPÔSOBENÚ PRIJÍMAČKAMI ATĎ. ZÁROVEŇ ĎAKUJEM ZA VAŠU PODPORU V TVARE HLASOV A PREČÍTANÍ A CHCELA BY SOM VÁS POPROSIŤ, ABY STE SA POZRELI NA PRÍBEH CHALAN ZO ŠTÚDIA OD d_mentis. ĎAKUJEM A VIDÍME SA V ĎALŠEJ ČASTI. 💕❤💋