NEPOZNANÝ (CZ/SK (Gejmr))

Part 3.

Stále som tomu nemohla uveriť. Od strachu som sa až triasla. Zalieval ma studený pot a krútila sa mi hlava. Srdce mi bežalo ako o závod. Odkiaľ sa dostal k mojim fotkám? Z detstva?! Na niektoré z nich som zabudla dokonca už aj ja. Všetky fotky som nahádzala späť do krabice a tú som zavrela. Zapečatila som ju a odložila na najvyššiu poličku v skrini.

Naliala som si Jacka. Potrebovala som niečo silnejšie ako len víno. Ľahla som si na posteľ, vzala notebook a prihlásila som sa na twitter. Nič. Žiadna správa. Rozhodla som sa zistiť všetko. Do googlu som napísala Mr. G. Nenašlo mi to takmer nič. Iba pár nesúvisiacich obrázkov.

Po tejto skúsenosti som sa rozhodla. Pôjdem zajtra na to miesto. Chcem vedieť kto je za týmto všetkým. A do čoho som sa to vôbec dostala. Som už dospelá, viem sa o seba postarať. Z myšlienok ma vytrhlo upozornenie z Twitteru.

G: Omlouvám se, že jsem nemohl dorazit osobně, ale měl sem hodně práce. Doufám, že jste si se 187 dobře pokecaly. :)
F: Ešte raz a naposledy. Daj mi pokoj. Nechcem mať nič spoločné s tebou ani s tou tvojou sektou.
G: :D Uklidni se prosím tě. O nic nejde.
F: O nič nejde?! A čo tie fotky? Čo to malo znamenať?!
G: Co? Jaký fotky? O čem to mluvíš?!
F: Nehraj to na mňa.. a daj mi už pokoj.
G: Hele. Nevím o co ti jde. Já o žádných fotkách nic nevím.
F: Ja neviem o čo ide tebe. Ešte raz a volám políciu.
G: To bych ti neradil slečinko. Nevíš, kam až to dojde, jestli zavoláš policii.
F: Uvidíme...
G: Fajn. Jestli to chceš po zlym, máš to mít.

Zavrela som notebook. "On sa mi bude vyhrážať?! Tak to teda nie. Volám políciu. Som presvedčená. Je to chorý človek, nemôžem to nechať len tak." búrili sa mi v hlave myšlienky.

Volala som 158. O chvíľu mi to zdvihla operátorka. Všetko som jej nahlásila. Do detailov. "Moment, přepojím vás." povedala napokon a v telefóne sa ozval nepríjemný šum. O chvíľu sa ozval mužský hlas. "Slečna Norbiská? Tu poručík Meyer. Dostal som hlásenie, že ste sa stali ďalšou obeťou takzvaného Pána G. Je to tak?" hovoril starší muž do telefónu. "Áno. Už to tak bude." odpovedala som a povzdychla som si. Nevedela som, že už je u polície taký známy. Čakala som, že ho hneď zatknú a už mi nikdy viac nenapíše. No opak je pravdou. "Žiaľ, voči tomuto prípadu nemôžeme nič urobiť. Pán G. je pod veľmi dobrou ochranou a my v tomto smere nie sme kompetentní. Je mi to ľúto." ozval sa napokon poručík. V jeho hlase bolo počuť sklamanie a ľútosť. Asi mu už volalo viac ľudí a je z toho utrápený. Asi ho štve, že sa mu doslova pod nosom deje niečo tajomné, niečo zlé, no on s tým nemôže nič robiť. Naštvalo to aj mňa. "Ako to, že s tým nemôžete nič robiť?! Ten človek sa mi vyhrážal!" rozhorčene som zvyšovala hlas do telefónu. No vedela som, že poručík Meyer za to nemôže. Nemala som právo sa naňho hnevať. "Upokojte sa, slečna. Môžeme po Pánovi G. vyhlásiť celoštátne pátranie, no nič z toho nebude. Ako som vravel, je veľmi dobre krytý, vie, čo robí. Nie je po ňom ani stopy, hoc vieme, že existuje. " vysvetľoval mi policajt a bolo počuť, ako pritom listuje v nejakých papieroch. Pravdepodobne spisoch. "Viete o tom, že teraz som v obrovskom probléme? On mi povedal, že ak upozorním políciu, stane sa niečo zlé... čo ak mi ublíži?" začala som panikáriť. Nevedela som, ako sa z toho dostať. Bola som v tom až po uši namočená. "To nie je jeho štýl. Síce manipuluje s ľuďmi, ale ešte nikomu neublížil. Ale keby niečo, dám vám moje číslo. Môžete naň zavolať hocikedy, keď sa budete cítiť ohrozená. Nič viac pre vás, žiaľ, nemôžem urobiť." povzdychol si a nadiktoval mi jeho telefónne číslo. Bol ochotný. A to sa cení. Keď som zložila, dlho som len tak sedela a premýšľala. Čo budem robiť? Ostáva to na mne. Už som len ja a on. Teraz je to osobné.