Dobre? Dobre...

3.časť

Strašne ma bolí hlava a žalúdok. Práve som sa zobudila a naozaj sa veľmi bojím. Neviem,kde som. No viem, prečo tu som. Bohužiaľ si na toho hrozného úbožiaka pamätám. Som v malej tmavej miestnosti spoločne s jednou stoličkou. Nevládzem...Som strašne unavená ... Zrazu som zbadala dvere. Chcela som sa k nim dostať,no každý jeden krok, ktorý som spravila bol ako tá najväčšia bolesť. Pozrela som sa na vzdialenosť, ktorá má delila od dverí... nadýchla som sa..a pokúsila som sa vstať. Pokrčila som jednu nohu,potom druhú a už -už by som stála..no v tom ma silne pichlo pri srdci, podlomili sa mi kolená a ostala som ležať na zemi. No vzdať sa neprichádzalo do úvahy. Štvornožky som sa pomaly tlačila ku dverám. Bolesť-nebolesť..na to som v tej chvíli vôbec nemyslela. Jediné,čo som chcela bolo dostať sa z tejto hnusej poondiatej diery. Natiahla som sa za kľučkou,no niekto ju stlačil v tej istej chvíli ako ja.
-Ále, niekto nám tu chcel utiecť,- povedal Chriss sarkasticky -a ja som si myslel,že s tebou bude väčšia sranda. No nemusíš sa báť. Páči sa mi to. Páči sa mi,že si taká odhodlaná a zároveň taká bezmocná.- kľakol si ku mne ,začal ma hladkať za vlasy a pokračoval.
-Vieš, od začiatku si sa mi páčila,už od prvej chvíle,keď som ťa videl som vedel,že budeš užitočná. A to,že si bola opitá pre mňa bolo veľké plus. No nič dievča, dúfam,že sa na nás nebudeš hnevať, pretože sa teraz budeme spoznávať..viac ako si myslíš,zlato moje. - dokončil po dlhšej odmlke.

-Ty jeden debilný bastard! Už buď ticho! Nebudem ťa počúvať! Si obyčajný hajzel a na toto všetko ti prídu a draho za to zaplatíš! To ti garantujem! Neopováž sa ma ani dotknúť. Skôr či neskôr sa odtiaľto dostanem a ty uvidíš! Hajzel ! -začala som na neho nadávať.

-Aké milé...máš bujnú predstavivosť ,dievčatko, - Chriss podišiel k dverám. - a aby som nezabudol.- potriasol kľúčami , ktoré držal pevne v ruke.
Zabuchol dvere a zamkol ich.
Odišiel. Ostala som tam ležať a rozplakala som sa. Prečo som s ním išla von?! Ani som ho nepoznala. Načo som to robila? Čo teraz ? Ach bože, prečo najprv konám a až potom myslím?

Vo vzlykoch som po nejakej dobe zaspala. Počula som ako keby niekto otvoril dvere. Keď som sa pozrela zistila som,že mám pravdu. Chlap,ktorý vošiel mi hodil na zem kúsok tvrdého chleba a misku s vodou , ktorá sa na mňa hneď rozliala.

-Hééj. - zvýšila som a neho hlas

-Človek ti prinesie jedlo a vodu, aby si tu nezdochla a tebe sa to ešte nepáči moja drahá!?! Veď dobre, ako chceš. Uvidíme,či sa ti bude páčiť toto.- povedal nahnevane.

Zľakla som sa.Veľmi som sa bála.
Nevedela som ,čo mám čakať ,no obávala som sa toho najhoršieho. Moje obavy sa naplnili.

Ten hnusný mohutný chlap si ku mne kľakol a dal mi facku. Mala som pocit,že sa mi hlava otočila o 360°. Následne mi strhol koženku . V tej chvíli som sa rozplakala a kričala som z plného hrdla . Prosila som ho nech prestane ,no márne . Roztrhol na mne tielko a dal mi dole nohavice. Ostala som tam ležať len v spodnom prádle. Vtedy som sa chcela radšej zabiť. Mám 15. Som panna a takto to predsa nemôže byť. Takto nie. Toto je nočná mora každého dievčaťa. Chlap si dal dole nohavice a hneď do mňa vnikol. Bránila som sa,škrabala som ho,no bolo neskoro. Cítila som neopísateľnú bolesť,ktorá bola na nevydržanie. Plakala som ,no to ho nezastavilo. Práve naopak. Vzrušilo ho to ešte viac . Prirážal stále silnejšie a rýchlejšie až kým nedosiahol to, čo chcel. Po všetkom som spadla do bezvedomia. Želala som si,aby som zomrela.

Takže dúfam,že sa Vám táto časť aspoň trochu páčila. Prosím Vás o to aby ste vyjadrili svoj názor. Každý komentár mi pomôže zlepšiť sa. Keď sa to bude páčiť čo i len jednému človiečikovi páčiť,budem písať ďalej a častejšie. Ďakujem každému,kto si to prečíta. Býé