*Ockov pohľad*
Vianoce. Sviatok, ktorý mám tak rád . Konečne ho mám s kým osláviť . Lis práve zdobí stromček a ja sa snažím upiecť nejaké vianočné medovníčky.
Práve máme štedrovečernú večeru . V tichosti jeme a chýba nám tá krásna vianočná atmosféra. Postavím sa a na odľahčenie situácie zapnem vianočné koledy . Lis sa na mňa letmo usmeje a mňa zahreje pri srdci. To dievča mám vážne rád.
Keď sme sa navečerali , spoločne sme sa išli pozrieť pod stromček. Lis bola priam nadšená keď si otvorila svoj darček. Krásnu veľkú bábiku s kočíkom. Vedel som , že sa jej to bude páčiť . Už dávnejšie chcela na Vianoce takýto darček ,ale kvôli jej matke sme si to nikdy nemohli dovoliť. Avšak, keď sme konečne len my dvaja , môžem jej kúpiť , čo si jej srdce zažiada. Lis bola unavená ,tak si išla ľahnúť . Snažím sa k nej byť milý, hlavne po tej nemilej skúsenosti , ktorú sme zažili. Nechcel som ju vtedy potrestať , ale musela sa naučiť čo je správne a čo nie . Ona ma nemôže opustiť. Neprežil by som to. Mám iba ju ,iba ju viac nikoho.
Flashback
„ Nemôžeš mi zakazovať vychádzať z domu! Čo si o sebe myslíš? Nie som tvoj pes a ani majetok. Som tvoja manželka takže sa ku mne prosím tak aj správaj! “ - kričala na mňa moja manželka , Clarissa.
„ Nedovolím , aby si sa stýkala s cudzími mužmi! “ - hovoril som kľudným tónom.
„ S akými cudzími mužmi ,dopekla? O čom to zase trepeš ? Tvoja dcéra má ešte len tri mesiace, potrebuje byť na čerstvom vzduchu ! V žiadnom prípade nebudem obetovať jej zdravie, ani kvôli tebe ani kvôli nikomu inému, rozumieš? “
„ Prosím ťa, Clarissa. Celá táto hádka je úplne zbytočná. Povedal som , že s malou nikam nepôjdeš, tak nepôjdeš. Nebudem o tom diskutovať.“ - snažil som sa zastaviť našu nezmyselnú hádku.
„ Nemôžeš ma tu držať! Nie som vo väzení! “ - zakričala, odišla a zabuchla za sebou dvere.
Flashback 2
Veľa šťastia, zdravia . Veľa šťastia, zdravia. Veľa šťastia milá Alexandra , veľa šťastia ,zdravia .
Hurá!Oslavovali sme štvrté narodeniny našej dcérky. Ja a jej mama sme jej zaspievali a rozdali sme jej darčeky zabalené v škatuliach rôznych veľkostí. Alexandra si ich postupne s našou pomocou rozbaľovala. Boli sme veľmi šťastní , aj keď na narodenínovej oslave boli iba tri obsadené stoličky. Nikdy som si nepotrpel na veľkú spoločnosť.
Flashback 3
Práve idem domov z práce . Som dosť hladný , tak som si povedal , že zájdem do reštaurácie niečo zjesť . Zvyčajne tam nechodievam , je tam na môj vkus priveľa ľudí , no dnes ma to tam strašne ťahá. Tak teda zastavujem pred jednou malou reštauráciou , ktorú postavili asi ešte len nedávno , keďže som ju tu nikdy predtým nevidel .
Hneď ako som do nej vstúpil , oľutoval som to .
„ Clarissa! Ty suka jedna! “ -začal som sa rozkrikovať na celú reštauráciu . Nebral som ohľad na to , že sa na mňa pozeralo najmenej 50 ľudí .
„ Preboha ,Alex ! Vysvetlím ti to . “ - celá vystrašená sa snažila so mnou viesť nejaký dialóg.
„ Tu nie je čo vysvetľovať! Držíš sa za ruky s úplne neznámym chlapom v čase, keď by si sa mala starať o našu dcéru! A kde vlastne je? “ - moja agresivita sa stupňovala stále viac a viac.
„ Je u mojej mamy.“ - povedala potichu a sklonila hlavu .
„ Ty si ju odviedla z domu bez môjho dovolenia !?! “ - už mi viac nechýbalo.
„ Je to aj moja dcéra! Nemôžeš ju držať odrezanú od sveta! Má právo žiť ! “ - jej pohľad bol plný zlosti .
„ Už to viac nie je tvoja dcéra . Okamžite poď do auta, keď ju chceš ešte niekedy vidieť . Doma si to ešte vyriešime. “ - nedal som jej na výber .
Poslušne ma následovala smerom k autu a v tichosti sme odišli preč. Nevedel som, čo jej mám povedať . Práve mi zlomila srdce. Áno, aj ja nejaké mám . Mám pocit, že sa mi práve v mojom tele rozbilo veľké množstvo črepín a každá z nich pomaly putuje k môjmu srdcu a zapicháva sa doň. Je to prvýkrát v živote, keď nemám čo povedať.Flashback 4
„ Čuduješ sa , že som za ním odišla? Dáva mi to, čo som u teba nikdy nemala. Cítim od neho lásku a podporu . Vieš ty vôbec čo to je ľúbiť? “ - pýtala sa ma moja manželka.
Mlčal som . Každé jej slovo má tak nesmierne bolelo.
„ Myslela som si . Nikdy si nikoho neľúbil . Nikdy ti na nikom nezáležalo . Vždy si myslel iba na seba. Ľutujem , že som sa s tebou dala dokopy. Nechápem , čo mi bolo , keď som si ťa vzala. Keď som s tebou počala našu dcéru . Ľutujem, že som od teba neodišla v momente , keď som zitila , že som tehotná ! Neexistuje deň s tebou, ktorý by som neľutovala!“ - hovorila všetko čo mala na srdci.
„ Dosť! Už dosť! Stačí! “ - kričal som na plné hrdlo .
„Mami ,oci , prečo sa hádate? “ - zrazu do kuchyne vkročila moja malá princezná.
„ To nič, zlatíčko. Ocko sa s mamkou iba trošku hlasnejšie rozpráva . Všetko bude v poriadku. “ - ukľudňoval som našu dcérenku.
„Nič nebude v poriadku ! Zlatíčko, vieš čo som ti rozprávala . Ocko sa zbláznil, chce mamku zabiť. Už ma neľúbi . Už nás neľúbi. “ - prihovárala sa k Alexandre s protivne milým hlasom .
„ Nemiešaj ju do toho , ty pobehlica jedna! “ - moju dcéru do toho miešať nebude.
„ Počuješ ako ocko hovorí mamke? Hovorila som ti, že sa zbláznil , musíme od neho odísť, rozumieš mi , však dievčatko? “
„ Prestááň !!! “- v tej chvíli som sa prestal ovládať .
„Princezná, ocko nás neľúbi. Vieš, že strýko Mike nás má veľmi rád. Pôjdeme k nemu a budeme žiť ako jedna šťastná rodinka. “
Už som sa viac nedokázal ovládať . Pohár trpezlivosti práve pretiekol . Vybral som zo stojanu ostrý nôž a rozbehol sa na Clarissu. Už som iba cítil ako nôž niečím prenikol . Trafil som ju. Zabil som ju. Clarissa klesla na zem a poslednýkrát vydýchla.
Alexandra začala kričať. Ovládla ju panika a mňa tiež .
„Mamí.“ - kričala zúfalo a slzy v jej očiach spolu pretekali.
Snažil som sa k nej priblížiť. Upokojiť ju ,aj keď som sám bol v šoku.
Bála sa ma. Začala cúvať. Inštinktívne som sa k nej začal približovať.
„Zlatko , stoj. Spolu to vyriešime .“ - snažil som sa ju upokojovať , no ona stále kráčala dozadu.
„ Mama mala pravdu. Si zlý ! “ povedala a vypadla z otvoreného okna hneď na kamene.
Rýchlo som k nej pribehol ,ale bolo neskoro . Poslednýkrát mi vydýchla v náručí.
„ Niéé! “ - kričal som na plné hrdlo. Môj život práve stratil zmysel . Všetko , čo som kedy mal ,je preč .
1045 slov! Tak dúfam, že sa vám nová časť páčila. Prvýkrát to bolo písané z pohľadu niekoho iného ako je hlavná hrdinka, takže mi dajte vedieť , či ste s tým spokojní. Hneď večer je tu ďalšia časť a už sa nám to pomaly začne rozmotávať . Za každé prečítanie, vote či koment som nesmierne rada a ďakujem za vašu podporu. Tak napíšte mi svoj názor. Dúfam, že sa páčilo.
Byé Byé
STAI LEGGENDO
Dobre? Dobre...
CasualeLis -obyčajná šestnásťročná stredoškoláčka, ktorá prežíva pubertu so všetkým čo k nej patrí... Teda až do chvíle, kým sa jej jedna párty nestane osudnou... Príbeh plný strachu, lásky, násilnosti a starostlivosti... Ak chceš vedieť viac ,tak smelo čí...