Dobre? Dobre...

12.časť

*Ockov pohľad*

Vianoce. Sviatok, ktorý mám tak rád . Konečne ho mám s kým osláviť . Lis práve zdobí stromček a ja sa snažím upiecť nejaké vianočné medovníčky.

Práve máme štedrovečernú večeru . V tichosti jeme a chýba nám tá krásna vianočná atmosféra. Postavím sa a na odľahčenie situácie zapnem vianočné koledy . Lis sa na mňa letmo usmeje a mňa zahreje pri srdci. To dievča mám vážne rád.

Keď sme sa navečerali , spoločne sme sa išli pozrieť pod stromček. Lis bola priam nadšená keď si otvorila svoj darček. Krásnu veľkú bábiku s kočíkom. Vedel som , že sa jej to bude páčiť . Už dávnejšie chcela na Vianoce takýto darček ,ale kvôli jej matke sme si to nikdy nemohli dovoliť. Avšak, keď sme konečne len my dvaja , môžem jej kúpiť , čo si jej srdce zažiada. Lis bola unavená ,tak si išla ľahnúť . Snažím sa k nej byť milý, hlavne po tej nemilej skúsenosti , ktorú sme zažili. Nechcel som ju vtedy potrestať , ale musela sa naučiť čo je správne a čo nie . Ona ma nemôže opustiť. Neprežil by som to. Mám iba ju ,iba ju viac nikoho.

Flashback

„ Nemôžeš mi zakazovať vychádzať z domu! Čo si o sebe myslíš? Nie som tvoj pes a ani majetok. Som tvoja manželka takže sa ku mne prosím tak aj správaj! “ - kričala na mňa moja manželka , Clarissa.

„ Nedovolím , aby si sa stýkala s cudzími mužmi! “ - hovoril som kľudným tónom.

„ S akými cudzími mužmi ,dopekla? O čom to zase trepeš ? Tvoja dcéra má ešte len tri mesiace, potrebuje byť na čerstvom vzduchu !  V žiadnom prípade nebudem obetovať jej zdravie, ani kvôli tebe ani kvôli nikomu inému, rozumieš? “

„ Prosím ťa, Clarissa. Celá táto hádka je úplne zbytočná. Povedal som , že s malou nikam nepôjdeš, tak nepôjdeš. Nebudem o tom diskutovať.“ - snažil som sa zastaviť našu nezmyselnú hádku.

„ Nemôžeš ma tu držať! Nie som vo väzení! “ - zakričala, odišla a zabuchla za sebou dvere.

Flashback 2

Veľa šťastia, zdravia . Veľa šťastia, zdravia. Veľa šťastia milá Alexandra , veľa šťastia ,zdravia .
Hurá!

Oslavovali sme štvrté narodeniny našej dcérky. Ja a jej mama sme jej zaspievali a rozdali sme jej darčeky zabalené v škatuliach rôznych veľkostí. Alexandra si ich postupne s našou pomocou rozbaľovala. Boli sme veľmi šťastní , aj keď na narodenínovej oslave boli iba tri obsadené stoličky. Nikdy som si nepotrpel na veľkú spoločnosť.

Flashback 3

Práve idem domov z práce . Som dosť hladný , tak som si povedal , že zájdem do reštaurácie niečo zjesť . Zvyčajne tam nechodievam , je tam na môj vkus priveľa ľudí , no dnes ma to tam strašne ťahá. Tak teda zastavujem pred jednou malou reštauráciou , ktorú postavili asi ešte len nedávno , keďže som ju tu nikdy predtým  nevidel .

Hneď ako som do nej vstúpil , oľutoval som to .

„ Clarissa! Ty suka jedna! “ -začal som sa rozkrikovať na celú reštauráciu . Nebral som ohľad na to  , že sa na mňa pozeralo najmenej 50 ľudí .

„ Preboha ,Alex ! Vysvetlím ti to . “ - celá vystrašená sa snažila so mnou viesť nejaký dialóg.

„ Tu nie je čo vysvetľovať! Držíš sa za ruky s úplne neznámym chlapom v čase, keď by si sa mala starať o našu dcéru! A kde vlastne je? “ -  moja agresivita sa stupňovala stále viac a viac.

„ Je u mojej mamy.“ - povedala potichu a sklonila hlavu .

„ Ty si ju odviedla z domu bez môjho dovolenia !?! “ - už mi viac nechýbalo.

„ Je to aj moja dcéra! Nemôžeš ju držať odrezanú od sveta! Má právo žiť ! “ -  jej pohľad bol plný zlosti .

„ Už to viac nie je tvoja dcéra . Okamžite poď do auta, keď ju chceš ešte niekedy vidieť . Doma si to ešte vyriešime. “ - nedal som jej na výber .

Poslušne ma následovala smerom k autu a v tichosti sme odišli preč. Nevedel som, čo jej mám povedať . Práve mi zlomila srdce. Áno, aj ja nejaké mám . Mám pocit, že sa mi práve v mojom tele rozbilo veľké množstvo črepín a každá z nich pomaly putuje k môjmu srdcu a zapicháva sa doň. Je to prvýkrát v živote, keď nemám čo povedať.

Flashback 4

„ Čuduješ sa , že som za ním odišla? Dáva mi to, čo som u teba nikdy nemala. Cítim od neho lásku a podporu . Vieš ty vôbec čo to je ľúbiť? “ - pýtala sa ma moja manželka.

Mlčal som . Každé jej slovo má tak nesmierne bolelo.

„ Myslela som si . Nikdy si nikoho neľúbil . Nikdy ti na nikom nezáležalo . Vždy si myslel iba na seba. Ľutujem , že som sa s tebou dala dokopy. Nechápem , čo mi bolo , keď som si ťa vzala. Keď som s tebou počala našu dcéru . Ľutujem, že som od teba neodišla v momente , keď som zitila , že som tehotná ! Neexistuje deň s tebou, ktorý by som neľutovala!“ - hovorila všetko čo mala na srdci.

„ Dosť! Už dosť! Stačí! “ - kričal som na plné hrdlo .

„Mami ,oci , prečo sa hádate? “ - zrazu do kuchyne vkročila moja malá princezná.

„ To nič, zlatíčko. Ocko sa s mamkou iba trošku hlasnejšie rozpráva . Všetko bude v poriadku. “ - ukľudňoval som našu dcérenku.

„Nič nebude v poriadku ! Zlatíčko, vieš čo som ti rozprávala . Ocko sa zbláznil, chce mamku zabiť.  Už ma neľúbi . Už nás neľúbi. “ - prihovárala sa k Alexandre s protivne milým hlasom .

„ Nemiešaj ju do toho , ty pobehlica  jedna! “ - moju dcéru do toho miešať nebude.

„ Počuješ ako ocko hovorí mamke? Hovorila som ti, že sa zbláznil , musíme od neho odísť, rozumieš mi , však dievčatko? “

„ Prestááň !!! “-  v tej chvíli som sa prestal ovládať .

„Princezná, ocko nás neľúbi. Vieš, že strýko Mike nás má veľmi rád.  Pôjdeme k nemu a budeme žiť ako jedna šťastná rodinka. “

Už som sa viac nedokázal ovládať . Pohár trpezlivosti práve pretiekol . Vybral som zo stojanu ostrý nôž a rozbehol sa na Clarissu. Už som iba cítil ako nôž niečím prenikol . Trafil som ju. Zabil som ju. Clarissa klesla na zem a poslednýkrát vydýchla.

Alexandra začala kričať. Ovládla ju panika a mňa tiež .

„Mamí.“ - kričala zúfalo a slzy v jej očiach spolu pretekali.

Snažil som sa k nej priblížiť. Upokojiť ju ,aj keď som sám bol v šoku.

Bála sa ma. Začala cúvať. Inštinktívne som sa k nej začal približovať.

„Zlatko , stoj. Spolu to vyriešime .“ - snažil som sa ju upokojovať , no ona stále kráčala dozadu.

„ Mama mala pravdu. Si zlý ! “ povedala a vypadla z otvoreného okna hneď na kamene.

Rýchlo som k nej pribehol ,ale bolo neskoro . Poslednýkrát mi vydýchla v náručí.

„ Niéé! “ - kričal som na plné hrdlo. Môj život práve stratil zmysel . Všetko , čo som kedy mal ,je preč .

1045 slov! Tak dúfam, že sa vám nová časť páčila. Prvýkrát to bolo písané z pohľadu niekoho iného ako je hlavná hrdinka, takže mi dajte vedieť , či ste s tým spokojní. Hneď večer je tu ďalšia časť a už sa nám to pomaly začne rozmotávať . Za každé prečítanie, vote či koment som nesmierne rada a ďakujem za vašu podporu. Tak napíšte mi svoj názor. Dúfam, že sa páčilo.
Byé Byé