Dobre? Dobre...

8.časť

Zobudila som sa asi dosť neskoro  na silný krik.
-Vstávaj ty suka!- Povedal Chriss. Koho iného som aj mohla čakať,
však?
-Tu máš nejaké šaty a uterák. Odprevadím ťa do kúpeľne, tam sa osprchuješ a dáš si na seba čisté oblečenie. Myslím, žeby tu niekde mali byť aj nejaké maľovatka. Prinesem ti ich a pekne sa nalíčiš. Nechcem kvôli takej mrche ako si ty, prísť o dobrý obchod. Takže padaj! - na konci Chriss zvýšil hlas a hodil do mňa uterák , šaty a spodné prádlo. Skoro ma striaslo, keď som si predstavila,komu asi tak patrilo a ako sa tu dostalo.
   Chriss počkal kým sa zodvihnem zo zeme, prudko ma chytil za ruku a ťahal ma smerom kde mala byť pravdepodobne údajná kúpeľňa.
Otvoril dvere do tmavej chladnej miestnosti. Uprostred nej bolo malé koryto naplnené vodou,na pravej strane zas maličké umývadlo, no nedalo sa rozlíšiť či malo byť biele alebo sivé. Batéria na umývadle bola potiahnutá hustou pavučinou a sem-tam sa na nej mihol nejaký pavúk. Vzadu,za korytom, bola jedna hlboká napodobenina nádoby, ktoré bola pravdepodobne určená na močenie. Nikde nebolo žiadne okno a aj nejaký obyčajný náznak svetla sa hľadal veľmi ťažko. Pri tomto pohľade ma opäť striaslo. Tentokrát naozaj. Napriek tomu som bola rada, že po piatich dňoch vidím niečo iné ako sú tie štyri steny na izbe v ktorej ma držia.
-Budem rovno za dverami takže sa nepokúšaj nič vyviesť. Keď budeš hotová ,zaklopkaj na dvere a pôjdeš si niečo zajesť. Takto o teba nebude mať nikto záujem.- povedal a zabuchol dvere.
Keď Chriss odišiel ,stála som na jednom mieste a pozorne si obzerala miestnosť,v ktorej som sa práve nachádzala. Hneď ako  som si všetko dôkladne prezrela, priblížila som sa ku korytu a namočila si do neho ruku. Voda bola teplá. Ruku som z nej vytiahla. Pomaly som približovala moju nohu ku korytu až pokiaľ sa moja päta nedotkla hladiny priezračnej vody. Postupne som si sadala a vychutnávala ten pocit. Asi po dvadsiatich minútach som si uvedomila, že som v kúpeľni už pridlho...teda, oni to tak budú vnímať. Postavila som sa, poutierala som si telo a obliekla som sa. Do uteráka som si zakrútila vlasy a zaklopala na dvere,tak ako mi Chriss kázal. Dvere sa otvorili a ja som ho nasledovala smerom dolu po schodoch až sme sa dostali do kuchyne, ktorá už trochu viac pripomínala typickú kuchyňu. V strede izby bol kuchynský stôl a štyri stoličky .Za stolom bola kuchynská linka a na nej bol hriankovač. Všetko bolo zladené do zelenej farby,teda okrem stien. Tie boli snehobiele.
Na Chrissov pokyn som si sadla na jednu zo stoličiek. On mi zatiaľ položil na stôl dva kúsky chleba s maslom a pohár čaju. Za toto jedlo som bola mimoriadne vďačná.
-Jedz. Ďakovať mi nemusíš.- povedal  už typickým podráždeným hlasom.
Kývla som na znak súhlasu.
-Počkaj ma tu, hneď prídem. Nepokús sa nič urobiť, je tu kamera.- povedal a ukázal hore do kúta na čiernu krabičku.
Keď som dojedla, prišiel Chriss. Na stôl mi položil malé zrkadlo, špirálu , make-up, očnú linku a jemný perleťový lesk na pery.
-Tu máš. Pohni si ,zachvíľu sú dve hodiny.-
-Dobre.-odpovedala som.
Začala som sa maľovať. Konečne som vypadala znovu ako človek. No nebol tu dôvod na radosť. Upraviť sa musím iba preto, že idem na nejaké iné miesto. Možno aj horšie ako bolo toto.
S Chrissom sme v tichosti sedeli a čakali na niekoho. Presne o tretej sme začuli zvonenie zvončeka. Hneď išiel otvoriť.
-Dobrý deň,som veľmi rád, že ste dorazili. Dievča je pripravené.- povedal Chriss.
-Potešenie je na mojej strane.- odpovedal starší chlap.

Ahojte , konečne som niečo napísala. 600 slov...viem, že to nie je nejak extra veľa, ale sú prázdniny a v takej horúčave sa mi nechce ani prstom hnúť, nie to ešte niečo napísať. Takže dúfam, že sa vám táto časť páčila. Za každé prečítanie, vote a komentár vám vopred veľmi pekne ďakujem. Byé Byéé