Zobudila som sa na silnú bolesť hlavy. Prečo ma bolí hlava, ked som nič nepila a ani nič podobné. Pomaly som otvárala oči a začala som sa dvíhať. Pozrela som sa na posteľ a až teraz som si uvedomila čo sa tu stalo. Ja som sa sto percentne pomiatla. Ano je to tak, šiblo mi. Isto na to Harry čakal, kedy so konečne zasunie a ja samozrejme som mu to dovolila. Zahnala som radšej svoje myšlienky preč a postavila som sa z postele. Počkať?! Kde je Harry? Žeby odišiel? Po pravde ma to ani veľmi netrápilo. Asi by som sa na neho nedokázala pozrieť potom čo sa tu odohralo. Vyšla som z izby s tým, že si musím zobrať nejakú tabletku proti bolesti hlavy. Snažila som sa byť čo najviac potichu. Možno Harry neodišiel a stále je niekde v dome. Bože Nan prestaň! Prečo na neho musím stále myslieť? Zišla som dole a namierila som si to do kuchyne. Hrabala som sa vo všetkých skrinkách a z poslednej som vytiahla lieky. Zapila som ich vodou a pohár som opláchla. Vzhľadom k tomu, že sa strašne bojím tmy a ja sprostá som si nezasvietila, rýchlo som utekala hore do izba. Však pred dverami ma čosi zarazilo. Otočila som sa smerom ku dlhej chodbe a chvíľu som rozmýšľala či mi už naozaj nepreskakuje. Očividne nie. Kráčala som po dlhej chodbe a zastavila som sa pred jednými dverami úplne na konci chodby. Zvláštne bývame tu už celkom dlho a ja som tu predtým nikdy nebola. Bolesť hlavy som už prestala vnímať a podišla som bližšie k dverám. Nahla som sa ku nim, aby som lepšie počula čo sa tam deje. Prestala som vnímať všetko okolo seba a započúvala som sa do toho krásneho zvuku. Chcela som ísť do vnútra, ale keby som vošla dnu, isto by prestal. Cítila som ako jeho prsty hladkajú klávesy na piane a ako sa v tom vyžíva. Dával do toho pocity, ktoré on sám prežíva. Cítila som to z toho ako to hral. Po chvíli mi došlo, že skladba pomaly dohráva a ja som začala panikáriť. Mám tu ostať ? Čo blázniš Nan. Rýchlo, ale potichu som bežala do svojej izby. Vletela som dnu ako hurikán a modlila som sa, aby to Harry nepočul. Počula som kroky na chodbe, tak som sa rýchlo hodila do postele a prikryla som sa plachtou. Zavrela som oči a robila som sa, že spím. Postel podo mnou sa prehla a cítila som Harryho prítomnosť. Na jednej strane som rada, že tu ostal, ale na druhej ani nie. Bože fakt som sa pomiatla. Lahol si do postele a začal sa ku mne približovať svojim telom. Nechcela som na to žiadno reagovať. Jeho ruky objali môj pás a následne si ma pritiahol k sebe. Nijako som neprotestovala. Nemohla som. Dal mi letmý bozk do vlasov a čosi si zamrmlal popod nos. Škoda, že som mu nerozumela. Už ma nedržal žiaden dôvod prečo nespať. Zavrela som oči a s mojimi myšlienkami som zaspala.
Z pohľadu Ley:
Ráno som sa zobudila s divným pocitom. Akokeby som mala totálne okno. V hlave mám totálny zmätok a zo včerajška si skoro nič nepamätám. Pamätám si asi len Nancy ako ma odviezla domov a potom už nič. Je to hrozný pocit a najhoršie na tom je, že ja neviem čo sa so mnou deje. Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazujú 11:00. Sedela som v kuchyni a rozprávala som sa celý čas s Lou. Povedala som jej všetko na čo som si pamätala. V jej očiach som videla sklamanie, ľútosť, ale aj pochopenie. Presne takýchto ľudí okolo seba teraz potrebujem. Takých čo ma pochopia a budú pri mne stáť. Dopila som čaj a vybehla som hore do izby. Zapla som si MTV a začala som si vybaľovať ešte veci čo som mala v nemocnici. Všetko som si pekne uložila aj ked som vedela, že o niekoľlko dní to tak pekne vyzerať nebude. Po celej izbe mi začal zvoniť mobil. Zobrala som ho zo stolčeka a pozrela som sa kto mi volá. Usmiala som sa, ked som uvidela kto mi volá. "Ahoj zlato." Pozdravila som moju mrochtu. "Ahoj počuj, čo hovoríš na také dnešné väčšie nákupy?" Hned ako to dopovedala som zvískla. "Samozrejme, to sa ma ani nepýtaj. Prídem po teba o takú pol hodinku?" "Okej nachystám sa a budem ťa čakať. Maj sa zatiaľ." Chvíľkovo sme sa rozlúčili a ja som sa rýchlo začala chystať. Toto potrebujem . Vypadnúť niekde preč a na všetko zabudnúť. A tento štýl zabúdania sa mi naozaj páči. Otvorila som skriňu a začala som všetko rozhadzovať. Hovorila som, že mi to dlho nevydrží. Po dlhšej dobe hľadania som vytiahla džínsy a na to tričko s nápisom rebel.
Usmiala som sa nad svojim výberom a išla som sa rýchlo obliecť. Vyšla som z kúpeľne a ešte som doladila menšie detaily. Dala som si jemnú vrstvu mejkapu a špirálu. Nepotrebujem sa moc maľovať. Všimla som si ako mi zavibroval mobil. Zobrala som mobil a pozrela som sa kto mi píše. Bolo to neznáme číslo. Super ako ja milujem, ked mám správu od neznámeho čísla. Prekrútila som očami a pozrela som sa na SMS. Ahoj, len som sa chcel uistiť, či si v poriadku. Mohli by sme sa prosím ťa stretnúť? - Niall. Stále som behala očami po smske. Jedna vec mi, ale vŕtala hlavou. Kto je Niall?
Babyyyy prepáčte, že nebola dlhšiu dobu časť, ale akosi to nestíham. O mesiac maám prijímačky a mňa ide z toho všetkého vystrieť. Budem sa vám to snažiť nejako vynahradiť. Prepáčte, že je teraz taká kratšia. Túto časť som prerábala asi trikrát a skoro ma vystrelo, ked som zistila, že sa mi vymazala. Musela som ju písať zasa znova. -_- Dúfam, že sa páči. Chcem sa vám podakovať. Za chvíľu tu budem mať skoro 2000 čítaní a za to som vám veľmi vdačná. Dúfam, že nadalej ostanete verní mojej story. Tak a teraz by som poprosila názory na Niall a Leu. Čo si myslíte, čo sa bude diat v daľšj časti? :DD
*Nina
