Stále som sa nevedela ani pohnúť z miesta a to som tu stála najmenej 10 minút. Stále som rozmýšľala nad tým, čo sa tu práve teraz stalo. Prečo ma pobozkal a ako mohol vedieť o čom som sa rozprávala s Leou ? Isto tu bol už dlhšiu dobu a pravdepodobne nás počúval. Po chvíli som sa konečne pohla a smerovala som do Leynej izby. Vošla som dnu a uvidela som Leu ako si balí veci. Počkať, ona si balí veci? Akonáhle ma uvidela hodila sa mi okolo krku. Nechápala som čo sa to tu deje. "Vedela som, že ty ich dokážeš presvedčiť." On to vybavil? Asi mi to už začínalo dochádzať. Asi som bola predtým tak vykoľajená, že som ani nevnímala realitu. "Vidíš akú máš skvelú kamarátku." Zasmiala som sa a ona tiež. Konečne sa smeje. Malé klamstvo nikomu neublíži. Odtiahla sa odo mňa a pokračovala v balení. "Ako si to vlastne vybavila?" Prečo musí byť taká zvedavá? "Mám svoje zdroje." Zvodne som sa usmiala a ona pochopila čo tým myslím. Tiež sa na mňa usmiala a pokračovala v balení. Zatiaľ som si sadla do kresla a pozrela som sa na mobil. Svietila mi tam nová správa a hádajte od koho bola. Odomkla som mobil a začala som čítať správu. Nemáš zač. Vyriešime si to neskôr. To čo sa tam stalo sa mi páčilo. Neboj zopakujeme. - Hazza xx
Nad touto správou som sa musela vnútorne zasmiať. Neviem, čo mi prišlo vtipné, ale vôbec som sa toho nezľakla. Našťastie Lea sa stále balila, takže ma nevidela ako sa usmievam. V poslednej dobe z nich strach nemám. Neviem prečo, ale nezastrašujú ma. Zhasla som mobil a dala som si ho do zadného vrecka riflí. Pozrela som sa na Leu a ona bola pravdepodobne už hotová. "Môžeme už konečne ísť?" Prikývla som a pomaly som vychádzala z tej hroznej izby. Lea išla hned za mnou a videla som jej nadšenie. Konečne sme vyšli z toho hnusného prostredia. "Kam chceš íst domov alebo ku mne?"
"Teraz musím ísť domov, aby sa o mňa Lou nebála a vedela, že som v poriadku. Vie vlastne ona, že idem domov?" A do predele ja som úplne zabudla zavolať Lou. Sakra. "No ja neviem, ja som sa jej nejako zabudla ozvať." Radšej som sklopila hlavu, aby som sa nemusela pozerať do jej prekvapených očí. "Vedela som, že si to neurobila. Neboj nie som nasratá. Podpichla som ťa. Volala som jej zatiaľ čo si bola za doktorom." Vydýchla som si. Ona ma fakt tak dobre pozná. " Prepáč, no ja nemôžem zato, že som taká." Zasmiala sa a následne pokrútila hlavou. Došli sme k autu a hned sme nastúpili. Naštartovala som a zapla som topenie. Celú cestu sme sa rozprávali o tom modelingu. Naozaj tomu nemôžem uveriť. Práve teraz chcem začať nový život a chcem hned zabudnúť na toho kokota Nialla. On všetko posral. Len Lea sa musí najskôr uzdraviť a musia jej zmiznúť tie jazvy. Som naozaj zvedavá čo Lou vybavila. Ani som si to neuvedomila a stáli sme pred Leynym domom. Pozrela som sa na ňu a usmiala som sa. "Zvládneš to? Naozaj nechceš ísť k nám? Lilly to nebude vadiť." Ubezpečovala som ju, aj ked som vedela, že je strašne tvrdohlavá a odmietne to. "Nie Nan, ja to zvládnem. Nič mi nie je už sa toľko o mňa neboj preboha." Pokrútila som nad jej slovami oči. Naozaj sa teraz cítim ako jej mama. "Ešte raz dakujem za všetko Lea. Maj sa, zajtra sa uvidíme." Pozdravila som ju a už som videla ako Lea otvárala dvere od domu. Vyrazila som späť domov. Pozrela som sa na hodinky a bolo pol šiestej. To som sa tak zdržala? Dupla som na plyn a dúfala som, že sa na mňa Lilly nebude hnevať.
Zastavila som pred našim domom a rýchlo som vystúpila. V dome sa nesvietilo. Lilly neni doma? Otvorila som dvere a vyzeralo to, že naozaj nikto nie je doma. To som sa tak ponáhľala domov a potom prídem na to, že Lilly nieje doma? Naštvane som vzdychla a išla som do kuchyne. Rozvietila som celý dom, pretože ja a tma nie je dobrá kombinácia. Podišla som k stolu a všimla som si na stole odkaz. Prepáč, že som neni doma, ale musela som ísť do práce. Večeru máš v chladničke. Nezabúdaj na moje pravidlá, žiadna veľká párty, žiaden alkohol, správaj sa ľudsky a používaj ochranu! Dúfam, že ked sa zajtra vrátim domov, že neuvidím na dvore len popoľ. Maj sa a dobrú noc.- Lilly
