Ako to začal hovoriť doktor, hned som stuhla. Pozastavil sa so svojou odpovedou a to ma neskonale vytáčalo. " Slečna Smith je... Nie nemajte strach. Nezomrela. Len sa nám tam niečo nezdá. Prebudila sa pred nedávnom a vôbec nevedela, kde sa nachádza a ani čo sa stalo. Je dosť zmätená. Hned sa na Vás pýtala. Chce vás vidieť. Môžete ísť za ňou. Za chvíľu ju príde skontrolovať sestrička." Hned ako to dopovedal ostala som nemo stáť na jednom mieste a ani som sa nepohla. Bola som neskutočne šťastná, že je v poriadku, ale aj tak sa o ňu bojím. Hlavne, že žije. Ked som sa spamätala, tak som rýchlym krokom išla za Leou. Pozastavila som sa pred dverami a zhlboka som sa nadýchla. Chytila som kľučku od dverí a otvorila som ich. Vošla som dnu a môj pohľad smeroval na uplakanú Leu. Počkať, prečo plače?! Rýchlo som k nej podišla a objala som ju. Bolo mi jej strašne ľúto. Pocítila som ako jej ruky obmotali môj chrbát. Tak veľmi mi chýbala. " Lea. " Odtiahla som sa od nej a pozrela som sa na ňu. Videla som v jej očiach bolesť a smútok. " Som taká rada, že žiješ. Ani si nevieš predstaviť ako som sa o teba bála. Aj chalani majú o teba neskutočný strach. Bože som taká rada, že si ma neopustila. " Cítila som ako mi po tvári stiekla slza. Nie Nancy. Musíš byť silná. Kvôli Ley. " Nancy, čo sa tu deje a kde to som a prečo som tu? " Ona si naozaj nič nepamätá ? Chcela som jej odpovedať, ale do dverí vošla sestrička. " Tak ako sa cítite slečna Smith ?" Falošne sa na ňu usmiala a začala niečo robiť s hadičkami, ktoré mala Lea pripojené na tele. " Celkom na hovno, ked neviem čo sa tu deje a ani neviem prečo som tu. " Odpovedala jej drzo Lea. Nehcela by som bzť v jej koži. " Všetko vám vysvetlí tuto slečna. " Ukázala na mňa a odišla. Lea sa automaticky pozrela na mňa a pravdepodobne čakala na vysvetlenie. Bola už kľudnejšia, ale stále som videla v jej očiach smútok a zmätok. " Lea ty si naozaj na nič nespomínaš ?" Pokrútila hlavou a sklonila ju. Sadla som si do kresla pri postely. Začala som jej rozprávať skoro o všetkom čo sa stalo. Ako som jej to rozprávala, dívala som sa jej priamo do očí. Videla som v nich strach, ale aj smútok. " Lea len chcem, aby si vedela, že ti za nič nemôžeš. Čo sa stalo, stalo sa. Hlavne si z toho nič nevyčítaj. Naozaj za nič nemôžeš. " Snažila som sa ju nejako upokojiť. Nepovedala som jej celkom pravdu. Nevie o Niallovi, čo jej spravil a ani sa to dozvedieť nemôže. Dúfam, že si aspoň na toto nespomenie. Dvihla ku mne hlavu a hlasno zvlykla. " Nancy, prečo si nič nepamätám ? Preboha, prečo som to urobila? Musela som mať nejaký dôvod. Nemohla som si chcieť podrezať žily iba tak. Nancy ja ničomu nechápem. " Nahla sa ku mne a hlavu položila na moje rameno. Začala hlasno plakať a vzlykať. Bolo mi jej tak ľúto. Prečo nám do života vtrhli tí idioti. Keby nebolo ich, nič z tohoto by sa nestalo. Budem musieť Leu držať čo najdalej od nich a hlavne od Nialla. Ten sa jej ani nedotkne. Môže byť rád, že som to nezačala riešiť súdnou cestou. Hladila so Leu po jej vlasoch a snažila som sa ju nejako upokojiť. " Pšt, Lea budeš v poriadku. O niekoľko dní pôjedš domov a kľudne môžeš u mňa na pár dní ostať. Lilly to nebude vadiť. " Počula som ako jej vzlyky pomaly utíchli a začala sa odťahovať. Dvihla hlavu a pozrela sa mi do očí. " Nan, si tá najlepšia ososba, ktorú som kedy stretla. Si úžasná kamarátka a keby nebolo teba, tak neviem, kde by som teraz bola. Veľmi si vážim toho, čo pre mňa robíš. Si ako moja sestra, ktorú som nikdy nemala. Vo všetkom si ma podporovala a chránila si ma. Za toto ti platí veľké dakujem. Mám ťa moc rada. " Nevedela som ako mám reagovať na jej slová. Niektoré veci som vedela, ale ešte nikdy sme si to nepovedali nahlas. Cítila som ako mi po lícach začína stekať teplá tekutina. Prečo som taká citlivá ? Ani som neváhala a vzala som si Leu do náručia. " Aj ja ťa mám strašne rada Lea. Si proste človek, ktorému môžem povedať všetko a môžem ti dôverovať. Nikdy sme sa ničoho nevzdali a išli sme si za tým. A to platí aj teraz. " Odtiahla som sa a pozrela som sa jej do očí. Zrejme nechápala čo som tým myslela. O to lepšie. " Vieš ako sme sa bavili o tom, že by sme skúsili ten modeling ? " Prikývla, ale zrejme stále ničomu nechápala. " Zatial, čo si bola v bezvedomí, išla som za Lou a spýtala som sa jej na to. Prišlo mi to vhodné, kedže Lou mala isto známosti. Ked som jej to povedala hned sa jej rozšírili oči a povedala, citujem : Omg, konečne niekto s týmto nápadom za mňou prišiel. Ani dalej nehovor, viem čo mám dalej robiť. Vybavím to. Ked to povedala musela som sa nad tým hlasno zasmiať. Ona naozaj čakala, že kedy s tým za ňou prídeme. Lea je to pre nás veľká príležitosť a ja ju nechcem premárniť. " Ako som to dopovedala Lee sa rozjasnili oči. Všimla som si, že má radosť. "Kurva to nemyslíš vážne ?! Mi naozaj pôjdeme na konkurz modeliek ? Preboha Nan to je neskutočná správa. Samozrejme, že tam pôjdeme. Konečne sa nám začína plniť náš sen. " Aspoň, že som ju nejako potešila. " Ešte niečo Nan. Nedalo by sa vybaviť, či by som mohla ísť dnes domov ? Jeto tu hrozné a to nemocničné prostredie mi nerobí dobre. " Po tom ako som jej povedala o tom konkurze sa jej najako polepšilo. " Verím ti, že je to tu hrozné, ale Lea neviem či ťa pustia a neviem, či je dobrý nápad, kedže si sa len pred niekoľkými hodinami zobudila. " Hodila na mňa psie oči a ja som vedela, že tomu podľahnem. " Fajn, ale nič nesľubujem. " Hned sa usmiala a ja som len pretočila očami. Vstala som z kresla a vyšla som von z izby. Dívala som sa do zeme a ani som si nevšimla, že som do niekoho narazila. " Ou, prepaáčte nechcela som do vás... " Pozrela som sa hore a ked som uvidela do koho som narazilo, začalo mi rýchlejšie byť srdce. Od vtedy ako tu prebehla menšia hádka som ho nikde nevidela a teraz ho stretnem v nemocnici. " Čo tu robíš ? " Spýtala som sa trochu podráždene. " Prišiel som pozrieť Leu. " Odpovedal jednoducho a mnesa z neho začal dvíhať žalúdok. " Nemusíš ísť za ňou. Je v poriadku a už sa aj zobudila, Nechcem, aby si za ňou išiel. " Doslovne sme sa hltali pohľadom. Chcela som ísť dalej, ale jeho ruka sa obmotala okolo môjho zápestia. Otočil ma k sebe a druhou rukou mi chytil bradu. Dvihol ju a ja som bola nútená sa mu pozrieť do očí. Cítila som ako zrýchlene dýcham. Po chvíli sa začal nebezpečne ku mne približovať a ja som ostala stáť na jednom mieste a nebola som schopná žiadneho pohybu. Cítila som jeho teplý dych na mojich perách a následne ich obtrel o tie moje. V tejto sitúácii som vôbec nevedela ako mám reagovať. Bola som úplne ako paralyzovaná. Pocítila som ako pritlačil jeho pery na tie moje. Chvíľu som nereagovala, ale potom som začala spolupracovať. Jemne sa usmial do bozku a ja tiež. Bral to ako príležitosť a jeho jazyk začal bojovať s tým mojím. Preboha čo to robím ?! Až potom si si uvedomila, čo sa to tu deje a rýchlo som sa odtiahla. Pozrela som sa na Harryho on mal stále zavrené oči. Otvoril ich a podišiel bližšie ku mne. " Neskôr zlato, teraz idem vybaviť, aby mohla ísť Lea domov. " Odtiahol sa a pokračoval v ceste. Stále som bola ako paralyzovaná. Ako mohol vedieť, že som chcela ísť vybaviť Leyn odchod domov ?
Tak nová časť. Prepáčte, že mi to dlhšie trvalo, ale rozmýšľala som ako to všetko spravím. Táto časť je celkom nudná, ale mne hlavne záleží na tom ako som vyjadrila pocity medzi Nan a Leou. Tieto pocity sú aj v reáli a nielen v story. Tu je také malé vyjadrenie k nám Sima. :3 Nie vôbec nie som trápna. Tak okej, dúfam, že sa páči. Nejaký ten koment alebo Vote poteší. Ďakujeeem :3333
*Nina
