Nie! Prosím, že to je len sen. Cítim sa hrozne a to je kvôli jedinému človekovi, ktorý mi práve teraz úplne rujnuje život. Teraz je to stopercentné. Nenávidím ho najviac ako sa len dá. To čo práve teraz povedal, bolo pre mňa ako keby mi niekto vrazil kôl do srdca. Cítila som sa ako upír z upírskych denníkov. To mi pripomína nemala by som ich tak často pozerať. Preboha čo to so mnou je ? Ako môžem teraz uvažovať nad upírskymi denníkmi?? Na mojich perách som pocítila teplo. Niall ma začal bozkávať. Chvíľu som s ním spolupracovala, ale potom si si uvedomila čo tu teraz robím. Práve som bozkávala asi s najväčším maniakom?? Mala by som sa dať asi liečiť. Niall sa na mňa škaredo pozrel a ja som celkom nechápala jeho výraz tváre. Čo sa chystá teraz robiť ?? " Takže ponuku prijímaš. " Och aký je len on škodoradostný. Chcela som niečo povedať, ale prerušil. " Skôr ako chceš povedať iné slovo ako áno, tak si to radšej rozmysli! Nechci naozaj vedieť čoho som schopný. " Vedela som, že som nemala nz výber. Nechcem predsa, aby mi nejako ublížil. Alebo niekomu inému. Pozrela som sa na neho a prikývla som. Nevedela som čo so mnou hodlá robiť, ako to všetko bude prebiehať, ale najhoršie na tom je, že to nemôžem povedať Nan. Bohvie, čo by sa stalo, keby som niečo povedala. Cítila som ako mi Niall dal ruky okolo pásu a pomaly začal kráčať k našim autám. Dúfam, že ma pustí domov. Prišli sme ka autám a Niall sa ku mne nahol. " Teraz bež domov a dobre sa vyspi. Zajtra máme veľa roboty, ale ked ti niekedy zavolám budeš pripravená? Je ti to jasné ?! " Čo chce so mnou robiť ? " Hm, áno budem vždy nachystaná. " Radšej som mu odpovedala celou vetou. " Hmm, dobré dievča.. Učíš sa. " Pocítila som ako sa odtiahol a rýchlo išiel k svojmu autu. Konečne! Ja som sa zvrtla k svojmu autu a čo najrýchlejšie som nastúpila. Pravdepodobne Lou už spí. Bolo mi čudné, že som od nej nemala žiadnz ymaškaný hovor. Ale potom mi to doplo. Samozrejme, že to vybavil Niall. Bolo pol jednej. Bože ja asi nevstanem ani do školy. Divné bolo, že som nepocítila žiadnu únavu. Asi som bola tak z toho všetkého vystrašená, že som ani nedokázala na nič myslieť. Zastavila som pred našim domom a rýchlo som utekala do izby. Ako som predpokladala všetcia už spali. Vošla som do izby a ani som si nedala sprchu. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla som si do postele. Toto je asi moja posledná normálna a tichá noc.
Z pohľadu Nancy :
Divila som sa, že mi niekto píše o takomto nečase. Zobrala som si mobil a začala som čítať SMS. Bola od neznámeho čísla, tak som nevedela kto to je.
Ahoj Nan. Viem, že je neskoro, ale chcel som sa ujistiť či si v poriadku. Zobudil som sa okolo jednej poobede a nebola si nikde. Boli divné, že sme sa zobudili v bare. :D Tak dúfam, že si v poriadku
Potom sa ozvi. - Louis
Musela som sa usmiať nad tou správou. Naozaj som sa v nich mýlila. Hneď ako som si prečítala správu, tak som si uložila jeho číslo. Liezla na mňa únava, tak som sa prezliekla do pyžama a lahla som si. Zajtra musím ísť do tej poondiatej školy. Bože tak sa mi tam nechce. Ďalej som už nerozmýšlala a zaspala som.
" Mami čo tu robíš. Mami ty si zase pila?! " Mama mi vnikla do izby a začala mi rozhadzovať všetky veci v izbe. " Mami preboha prestaň. " Tentokrát mi už nebolo všetko jedno. Domov chodí každý večer opitá a ocko ten ani niekedy nechodí domov. " Ty suka ja si tu mòžem robiť čo chcem a niaká 15 suka mi v tom nezabráni." Už som to nevydržala a rozplakala som sa. Som síce silná, ale aj toto bolo na mňa privela. Vedela som, že nemám plakať, ale už všetko na mňa dolahlo. Zrazu som na lícach pocítila štiplavú bolesť, ktorá sa opakovala stále dookola. " Mama kurva prestaň. " Tentokrát to už neni moja mama, ale je to pre mňa úplne chorý človek, ktorého teraz tak nenávidím. Sotila som ju zo seba a ona padla na zem. Vedela som, že to nebolo správne, ale už som to nemohla vydržať. Pozrela som sa na mamu, ktorá nehybne ležala na zemi. Podišla som bližšie k nej a necítila som a ani som nevidela nejaký náznak života. Nie! Kurva nie! " Mami, mama preboha! " Nie to nemõže byť pravda. "Mama kurva vstávaj. Nie to mi nemôžeš urobiť. Mama!!! "
"Nan Nan Nan. No tak upokoj sa. " Cítila som ako ma niekto hladkal po rukách a ja som sa rýchlo posadila. Cítila som ako som celá spotená a úplne horím. "Nancy bol to iba zlý sen. No tak už je to v poriadku som tu. " Utešovala ma Lilly a objímala ma. " O čom sa ti snívalo Nan? " Nevedela som či jej mám na to odpovedať, pretože ten sen nebol vôbec niečo o čom by som chcela hovoriť. " Lilly som v poriadku bola to iba nočná mora. Nechcem teraz o tom hovoriť. Môžeš si ísť lahnúť. " Ubezpečila som ju. Naozaj o tom teraz nechcem hovoriť. " Fajn, ale keby sa niečo deje hneď prídi za mnou. " Kývla som jej na súhlas a ona opustila izbu. Lahla som si do postele a snažila som zaspať.
Posratý budík. Už to začína. Škola. Ani neviem kolko som toho naspala, ale asi nie vela. Vstala som a išla som si da sprchu. Musím vyzerať ako človek. Nešlo mi moc o to, aby som nejako zapadla. Skoro vždy som bola samotár, ktorému stačila Lea. Vyšla som zo sprchy a prezliekla som sa. Dala som si na seba tmavé džínsy a do nich som si zapravila červenočiernu košelu. Preferujem takýto typ štýlu. Na tvár som si nanielsa menšiu vrstvu a špirálu. Každý mi hovorí, že ja to nepotrebujem, ale tak musím vyzerať ako človek. Zišla som dole a Lilly už pravdepodobne odišla do roboty. Mám ešte chvílu času, tak pôjdem do Starbucksu. Zobrala som si auto, ktoré Lilly kúpila, keď sme sa sem nasťahovali. Milujem autá. Je to taká moja menšia záluba a hlavne keď sú rýchle. Stále hovorím Lilly, že na 18. narodeniny chcem nejaký športiak. Dúfam, že sa mi to splní. Zastavila som auto pred Starbuksom. Vošla som dnu a celkom som sa zarazila, že tu nebolo tak vela ludí, keď je ráno. Objednala som si karamelové late a čokoládový croissant. Sadla som si dozadu a popritom som sa pozrela na monil, či nie je niečo nové na Twitteri alebo Fb. Nič takého len zopár follownuti a žiadostí o priatelstvo. Všetko som odklikala a mobil som vložila do zadného vrecka riflí. Zaplatila som čiašničke a odišla som preč. Nastúpila som do auta a vyrazila som do školy. Ako som si všimla nemám to až tak ďaleko od domu. Auto som zaparkovala pred velkou budovou. Keďže je to súkromná škola, tak tu bude pravdepodobne váčší komfort. Vystúpila som z auta a ignorovala som všetky pohlady na ma. Dnes ma čaká dlhý deň. Tento deň prebehol celkom v pohode. Čakala ma posledná hodina a to bola francúzština. Môj oblúbený predmet. Aj Lea ho miluje. Išla som k triede, kde mala byť franina. Vošla som dnu a všetky pohlady smerovali na mňa. Bože čo so mnou majú? Poobzerala som sa po triede a hladala som volné miesto.Môj pohlad spočinul na velmi známej tvári. " Lea?! " Ignorovala som tie pohladtly na mňa a zvískla som na celú tiedu. Lea si ma všimla a prekvapene sa zasmiala. Podišla som k nej do zadnej lavice a hneď som ju objala. " Preboha Nan čo tu robíš? " Bola celkom dosť zaskočená. " No toto je moja nová škola. " Zasmiala som sa a Lea tiež. To je naozaj velká náhoda. " Tak to chodíme spolu do jedne školy. Wau to je fakt náhoda. A do ktorej triedy chodíš ? "
" Hmm 2.B. A ty?? "
" 2.D. :D "
" Škoda, že nemáme spolu triedu, ale to nevadí. Chodíme do tej istej školy. " Zasmiali sme sa a začalo zvoniť na hodinu.
Konečne doma. Vybehla som hore do izby a prezliekla som sa do teplákov a volného trička. Rozhodla som sa zabolať Louisovi. Bože on je horší ako baba. Volali sme spolu asi pol hodinu. Dohodli sme sa, že zajtra ich pôjdem pozrieť. Zišla som dole a zapla som si telku. Po asi hodine niekto zaklopal na dvere. Znechutene som podišla ku dverám. Otvorila som dvere a moje prekvapenie vyšlo na povrch. " Ahoj kráska."
