Takže túto časť venujem Ele. Dúfam, že sa na mňa nehneváš a že som si to touto časťou nejako u teba vyžehlila. :3
Pohlad Nancy :
Konečne môžem ísť po dlhej dobe von s Leou. Chýbalo mi to naše potulovanie. Musela som sa zasmiať nad našimi takzvanými "rebéliami", ktoré sme stvárali v obchodoch. Hlavne som sa musela zasmiať nad tým ako sme sa prechádzali po meste a Lea mala plný nos. Samozrejme,že nemala pri sebe vreckovky a ona povedala,že ideme na ne do drogérie. Každý normálny človek by si pomyslel,že si ich ide kúpiť. Ona samozrejme nie že by si ich kúpila,ale ona vzala servítky, ktoré sú len na utrenie niečoho. Potom sa nenápadne vytratí z drogerky a ja hneď za ňou s nechápavým výrazom. Zasmiala som sa nad tou spomienku a ani som si neuvedomila,že som stála pred Leynym domom. Zatrúbila som a oprela som sa o sedadlo. Zavrela som oči a započúvala som sa do príjemnej melódie, ktorá hrala v rádiu. Počula som bucnutie dverí, čo znamenalo, že Lea sa uráčila aj dojsť. Prekrútila som očami a čakala som kedy Lea nasadne. "Ahoj Nan." Sadla si a ja som sa na ňu usmiala. "Ahoj Lea. Ako sa cítiš?" Celkom som sa o ňu bála a jediné čo som chcela bolo to, aby bola v poriadku. "Bože Nan neumieram. Je mi fajn, aj ked sa cítim trochu divne a zmätene." Neumieraš, ale mohla si zomrieť. Pomyslela som si v duchu. "Z čoho si zmätená Lea?" Naozaj mi nič nenapadlo, čo by jej mohlo byť. "Nan ja vlastne ani neviem čo sa to deje. Už od včera sa cítim úplne inak. Akokeby som v hlave mala úplné okno. Neviem čo mám robiť." Bola som vystrašná, ked to dopovedala. "Lea čo sa stalo?" Opýtala som sa s menším strachom v hlase, pretože som nevedela čo sa dej s Leou. Pozrela som sa na ňu a ked som uvidela jej celkom uplakanú tvár, neváhala som ani chvíľu a zastavila som na kraji cesty. "Bojím sa ti to povedať, pretože nechcem vyzerať ako úplný blázon. Ja-ja som strašne zmätená a neviem čo sa to somnou deje." Chcela som ju nejako povzbudiť, ale nevedela som ako. Nikdy som nebola taký typ, ktorý utešoval ľudí. "Lea ja naozaj nerozumiem, čo sa tu deje. Mám strach a bojím sa o teba, ked ťa vidím takúto. Vieš veľmi dobre, že vždy si všetko hovoríme." Ubezpečovala som ju a pozrela som sa na ňu. Mala sklopenú hlavu a hrala sa s prstami. Po chvíli si Lea vzdychla a vedela som, že chce ísť niečo povedať. "Nan?" Zdvihla hlavu a ja som sa mohla pozrieť na jej vystrašenú a uplakanú tvár. "Lea čo sa stalo?" V tento moment som sa o ňu naozaj bála."Kto je Niall?" Ako to dopovedala, zostala som na ňu hľadieť bez jediného slova. Ona si naozaj nepamätá toho kreténa, čo jej toto všetko spôsobil? Rýchlo som sa pozrela na Leu, ktorá sa pozerala pred seba a zrýchlene dýchala. "Ty naozaj nevieš kto to je?" Pre istotu som jej spýtala, pretože som niekde v hĺbke dúfala, že je to len vtip. "Kto je Niall?" Zopakovala tú otázku, na ktorú som nvedela popravde odpovedať. Vedela som, že to nie je sranda a to ma vystrašilo najviac. Nevedela som, či jej mám povedať pravdu alebo jej klamať. Vedela som, že ked jej poviem pravdu, tak bude odo mňa chcieť vysvetlenie a ja neviem či by som jej bola schopná povedať celú pravdu. A klamať jej? To by som mala asi hned vylúčiť. Klamať jej predsa nemôžem. "Pamätáš si na tú skupinu chalanov, z ktorích sme si vždy uťahovali a smiali sa na nich akí sú to buzeranti?" Lea prikývla a ja som si potichu vydýchla. Bola som rada, že si na toto spomína. "Tak Niall je jeden z nich. Spoznali sme sa tu v Londýne, ked ťa im Lou išla predstaviť. Sú tam ešte další štyria." Chcela som jej to dopovedať, ale ona ma prerušila. "Liam, Zayn, Louis a Harry." Pozrela som sa na ňu ako na zjavenie. Ako je možné, že ich si pamätá, ale Nialla nie? Na toto som teda odpoved nevedela. "Je divné, že na nich si spomínaš,ale na Nialla nie." Povzdychla som si a začala som sa pozerať z okna. Neviem prečo, ale teraz mi zrazu prišlo zaujímavé okolie. "Včera mi poslal Smsku." Hned som sa na ňu pozrela späť a pootvorila som ústa. "Čo bolo v tej správe?" Bola som v celku naštvaná, že ten chudák si dovolil jej napísať aj Smsku. Bola som schopná sa teraz na mieste otocčiť a napáliť si to do jeho domu. No nechcem pred Leou stvárať nejaké scény. "Nič len to, že či som v poriadku a že či by som sa s ním mohla stretnúť." Zdá sa mi to, že je Lea akási kľudná? Nechcela som to teraz riešiť. Bolo toho na mňa akosi priveľa. Toto všetko sa tihlo udiať behom pol hodiny. "Lea teraz ideme do toho nákupného centra, tam si v kľude sadneme a porozprávame sa, fajn?" Naozaj sa mi to nechcelo teraz riešiť. Lea prikývla a ja som konečne naštartovala auto. Ešte ma čaká dlhý deň.
V nákupnom centre:
"Lea prosím ťa sadneme si už? Naozaj nemôžem chodiť." Po nákupnom centre sme sa prechádzali asi tri hodiny a ja som si skoro nič nekúpila. Ešte stále som rozmýšlala nad tým čo mi Lea povedala v aute a stále som ničomu nemohla pochopiť. Lea sa ma na to skoro ani nepýtala a vyzerala byť v poriadku. Povedala som jej o Niallovi nejaké podrobnosti, ktoré ju ako som si všimla moc nezaujali. Znudená som kráčala za Leou a už ma vážne boleli nohy. "No tak Lea poďme si niekam sadnúť." Je hluchá? "Bože fajn Nancy, ale potom si ešte niečo chcem ísť pozrieť." Pokrútila som nad ňou hlavu, ale radšej som nechcela rýpať. Vybrali sme sa konečne do Starbucks. Bolo tu prekvapivo málo ludí. Podišli sme k pultu, za ktorým stála žena,na ktorej boli vidno, že ju tá práca "velmi" baví. "Poprosím vás dve karamelové latte. " Usmiala sa na ňu Lea a potom sme si šli sadnúť na volné miesta. "Počuj, čo s tým modelingom? " Spýtala som sa asi po minúte trápneho ticha. "Ja neviem ako to teraz bude, ale chvílu si na to asi počkáme. Predsa len mám stále jazvy a aj ich budem mať a bojím sa, že kvôli nim stratím šancu byť modelkou." Pokrútila som nad jej poznámkou hlavu a začala som ju ubezpečovať. "Na to ani nemysli Lea. To sa ti postupom času zahojí, aj keď viem, že tam stále budeš mať menšie jazvy, ale to podla mňa nevadí. Hneď ako tam vojdeme isto povedia, že ťa hneď berú, pretože už len pohlad na teba a padnú do kolien." Dohovorila som a čašníčka nám doniesla našu objednávku. "Ďakujem za podporu Nancy. Pomáhaš mi,ale aj tak sa bojím." Usmiala som sa na ňu a ignorovala som jej poznámku, že sa bojí. "No to snáď nie Nancy Parker a Lea Smith?! " Hneď som sa otočila na osobu, ktorá povedala naše mená a keď som ju uvidela hneď moja sánka padla dole. "Ella Drew Bieber! "
Taaak zase po dlhom čase nová časť. Sorry, že nebola skôr, ale nemala som skoro vôbec čas. Táto čaať sa mi zdá celkom nezaujímavá až na ten koniec. Nemohla som si odpustiť Bieber. :D Uvidíte kto to je a poviem vám, že bude mať celkom dôležitú úlohu v story. Dúfam, že sa páci a ďalšiu časť sa budem snnažiť pridať čo najskôr.
Like or comment pls. :))
Love ya. :3
*Nina
