Načapali nás...

Tajné heslo

,,Sakra," zamrmlal som, keď sa Klára otočila smerom ku mne.

,,Čo sa deje?" opýtala sa zmätene Renáta a pozrela za seba.

Na tento moment nikdy nezabudnem. Hneď, keď ich zazrela, napúdrovaná opálená pleť jej sčervenela a neurobila nič, len sa prudko otočila späť ku mne.

,,Bože môj," povedala potichu. ,,Vedia o tom?"

,,O čom?" opýtal som sa.

,,Veď o nás, ty génius," zahundrala.

,,Nein," odpovedal som.

,,Čo budeme robiť?" opýtala sa vystrašene.

,,Maroš!" prerušila nás Cecília, ktorá sa aj s Klárou prikradla k nášmu stolu. ,,Tak ty ideš na pizzu a nás nepozveš?" zasmiala sa a prisunula k nášmu stolu dve stoličky.

,,Vieš, Sisi," prehovoril som. ,,Možno som nechcel, aby ste tu boli."

,,Aaaale," zasmiala sa. ,,veď sme stále s tebou."

,,Veď toto," povedal som nahnevane. ,,Pozri, ja a Renie..."

,,...spolu chodíte," doplnila ma. ,,Ja viem."

,,Odkiaľ?" opýtal som sa.

,,Bolo to takto," začala. ,,Začalo to, keď si k tebe sa na angličtine. Skvelo ste sa zabávali. Potom som ťa omylom videla, ako si píšeš s niekým, kto sa volal ,,Brezička". A to znie ako Brezová. Mysli. No a potom sa vždy seba pýtate, či idete na emhádečku. Neviem, čo to je za tajné heslo, ale..."

,,To nie je heslo," prerušil som ju. ,,My vážne chodíme na emhádečku. Pozri, Sisi, keď to teda viete, prajem si, aby ste odišli."

,,Dobre teda," súhlasila Klára a odišli. ,,Užite si to."

Pousmiali sa a odišli. Zhlboka som si vydýchol.

,,Tak, kde sme to prestali?" opýtal som sa.

,,Nikde," odpovedala Renáta. ,,Objednali sme si pizzu a potom nás prerušili. To bolo tak trápne."

,,To bolo," prisvedčil som. ,,Aspoň to už nemusíme tajiť."

,,Eh, ešte by sme to mohli chvíľu tajiť," povedala.

,,Ako si želáš," súhlasil som.

,,Prepáč mi to," rozrušila sa. ,,Všetko je to také náhle. Ani moje kamarátky to nevedia."

,,To vôbec nevadí," upokojoval som ju. ,,Tiež by som si prial, aby sa to Sisi s Klárou dozvedeli inak. Chcel by som ti niečo povedať."

,,Vážne? A čo?" opýtala sa prekvapene s úsmevom na tvári.

Bola tu tá chvíľa. Mal som jej vážne povedať to, čo k nej cítim? Čo keď to necíti rovnako?

,,Ja...," nedokázal som tom, napriek tomu, že som to veľmi chcel. ,,Ja ťa... To sa mi snáď zdá!"

Už som jej zeleným očiam nevenoval žiadnu pozornosť, pretože som videl iné - tie dokonalo sivé. Do miestnosti vošla Nina. Červené vlasy v tom silnom osvetlení vyzerali ešte žiarivejšie. Ach tá ženská.

,Prečo mi toto robíš?!' pomyslel som si.

,,Čo sa deje?" Renáta sa otočila za seba. ,,To je predsa Jasnačka," zasmiala sa potichu. ,,Čo na ňu tak čumíš? Maroš?"

Nereagoval som. Nemohol som z nej odtrhnúť svoj zrak. V doprovode  cudzieho vysokého muža vyzerala ešte nižšia, než v skutočnosti bola a s úsmevom na tvári si ladne sadla na drevenú čalúnenú stoličku. Vyzerala šťastne. Bezo mňa.

,Čože?' pomyslel som si. ,Čo mi to napadlo za hlúposť? Ja som idiot.'

,,Maroš!" skríkla na mňa Renáta. ,,Predsa si nezničíme večer kvôli nej. Je to drbna, ale čo na tom záleží. Budeme v škole aspoň popolárni."

,,Och, prepáč," zareagoval som. ,,Len som sa zamyslel."

V tom ma Nina zazrela. Jej oči iskrili ešte viac a ľahko sa na mňa pousmiala. Ale nebol to ten učiteľský, nejaký materinský úsmev, ale akýsi tajomný zasnený úsmev.

,Prečo na ňu stále hľadím?' zamyslel som sa. ,Je tu Renie, je tu Renie.'

,,Tak a dosť!" povedala Renáta.

Obrúsok, ktorý mala položený na stehnách zobrala a hodila ho na stôl. Pridko vstala a odišla.

,,Celý večer si mimo," pokračovala. ,,Mal to byť náš večer. Zbohom," dopovedala a rýchlym krokom sa premiestnila až k dverám. Sisi s Klárou zrejme odišli, pretože som ich tam ani nevidel.

,,Dobrý večer, pani učiteľka," pozdravila Nine a odišla.

,,Renie!" skríkol som na ňu a rozbehol som sa k dverám.

Vyšiel som z reštaurácie a ihneď som zmokol, pretože vonku lialo ako z krhly. Očami som ju hľadal na ulici, a keď som ju konečne zazrel, utekal som za ňou. Okamžite, ako som ju dobehol, chyril som ju za ruku.

,,A predsa to bude náš večer," povedal som jej a silne ju objal.

Neviem, kde sa vo mne vzalo toľko odvahy, ale hneď som svoje pery pritisol k tým jej. Bože môj, moja prvá pusa. V takejto romantickej chvíli. Dokonalé. Renáta sa len odtisla a tvárila sa urazene, ale hneď sa ku mne vrátila a pobozkala ma. A takto v daždi, mokrí ako myši, sme stáli a užívali si túto chvíľu a priali sme si, aby tento okamih trval večne.