Načapali nás...

Sisi

Z pohľadu Cecílie

Aký to divný pocit som okúsila, keď som ho uvidela. Nachvíľu ma prestalo trápiť, ako sa ku mne Klára s Marošom správali. Zaujímal ma iba on. Hlavu som si oprela o ruku a zamyslene naňho pozerala.

,,Sisi," zašepkala Klára, ,,to je ale debil."

,,Čo?" spamätala som sa.

,,Že je debil," zopakovala.

,,No...hej," odpovedala som a znovu som naňho pozrela.

Nemyslela som to vážne. Všetko, čo hovoril, dávalo zmysel. Čo sa to so mnou vtedy dialo? Nech som robila čokoľvek, nemohla som od neho odtrhnúť svoj zrak. Žeby som doňho zamilovala?

Na druhý deň v škole

Z pohľadu Kláry

Na ceste do školy som sa stretla s Cecíliou. No niečo na nej bolo iné. Obvyklú smutnú tvár vystriedal veselý úsmev. S ľahkosťou podišla ku mne. Štastne vošla cez školskú bránu a počkala na mňa vnútri.

Keď sme sa prezuli a vrátili na hlavnú chodbu, obe sme sa zarazili. Znovu som sa ocitla v podobnej situácii, akú som zažila s Marošom. No pri Sigmundovi nestála Jasná, ale nový fyzikár a vedľa mňa zase Sisi namiesto Maroša. Opretí o zábradlie sa radostne bavili a my dve sme len stáli v strede chodby.

,Biely má ale šťastie,' pomyslela som si. ,Byť tam tak na jeho mieste. Len ja a Sigmund. Mohli by sme diskutovať. To by bolo skvelé. Ale čo je s Cecíliou?'

Keď tu som odrazu pocítila, ako ma niekto prudko chytil okolo krku. Obe sme sa náramne zľakli, no v tom istom okamihu sme sa upokojili, pretože sme zistili, že za nami stál vysmiaty Maroš.

,,Umri, Maroš," skríkla som. ,,Pozri na Sisi, je až bledá."

,,Čo tu tak stojíte?" opýtal sa. ,,Klára, máš dnes doučko z angliny?"

Hneď som vedela, kam tým smeruje. Nechcel to Sisi povedať, no i tak do mňa podrypoval, dokým som rýchlym krokom od neho neodišla.

,,Hi, Clara," pozdravil ma Sigmund.

,,Hi," odzdravila som ho nevrlo a ani som sa neobťažovala naňho pozrieť.

,Čo si Maroš myslí?' pomyslela som si. ,To ako teraz do mňa bude rýpať?'

Z pohľadu Cecílie

,,Čo sa Kláre stalo?" opýtala som sa Maroša cestou do triedy.

,,Aaale," zasmial sa, ,,to len tak. Vieš, aký je Lewis protivný. Už toho má dosť."

,,Aha, tak fajn," povedala som a s úsmevom som prešla okolo môjho nového učiteľa.

,,Nerob dievčatám zle," zastavil nás a pozrel sa na Maroša.

,,To je v pohode," zasmiala som sa. ,,To robí stále."

,,Sisi," prehovoril Maroš, ,,ešte pôjdem na wc. Počkaj ma tu."

,,Ach jaj," povzdychla som si a oprela sa o stenu.

,,Sisi?" oslovil ma fyzikár. ,,Cool meno."

Prekvapene som zdvihla obočie a pozrela naňho. Stál sám na schodoch, pretože Lewis kamsi odbehol. Znovu som sa k nemu priplížila a zvedavo naňho pozerala.

,,Vážne? Ďakujem," povedala som. ,,To mi ešte nikto nikdy nepovedal."

,,Sisi, hmm," pokračoval. ,,To je skratka od..."

,,Od Cecílie," zamrmlala som. ,,Dala som si skratku Sisi, aby to neznelo tak hrozne."

,,Mne sa to meno docela páči," prehlásil.

Nachvíľu zavládlo trápne ticho. Nevedela som, ako reagovať, a tak som radšej nič nepovedala. Zachránil ma Maroš, ktorý vyšiel z toaliet.

,,No poď," zakričal na mňa.

,,Tak ja už pôjdem...," povedala som fyzikárovi.

,,Maj sa, Sisi," zamával mi napriek tomu, že stál vedľa mňa.

Rýchlo som si prehodila tašku cez seba a pobrala sa za Marošom. Mohla som sa snažiť, ako som chcela, no svoj úsmev som skryť nedokázala. Pri pomyslení naňho sa opäť vrátil.

,Tak ja mám pekné meno,' pomyslela som si a sadla si do lavice ku Kláre.