" Tak tu je jedáleň. Napravo telocvičňa a za ňou divadelná sála, spojená s hudobnou. " Predstavovala som mu.
" V tej budem asi tráviť najviac času." pousmial sa.
" Rád spievaš?" zvedavo som sa spýtala.
" Je to môj život. Milujem to. " Oboznámil ma.
" To je úžasné. " Žmutkla som naňho.
"Tak to by bolo všetko. To je naša škola. Dúfam, že sa ti tu páčí. "
" Je to škola. Musí sa mi tu páčiť." zasmial sa.
" Máš po škole čas? " Usmial sa.
" Áno, prečo? "
" Tak myslel som, že či niekam nepojdeme. Momentálne si moja jediná priateľka. Tak pôjdeš? " nadvihol obočie.
" Veľmi rada. "
***po škole***
"Nie som príliš populárna. A ty si tu nový. Ak uvidia, že so mnou tráviš čas, nebudú ťa veľmi obľubovať. " Uisťovala som ho.
"Mne je to jedno. Ty jediná si zdvihla ruku. Ty jediná si o mňa mala záujem. Budem mať radšej jednu uprimnú priateľku ako sto falošných. "
" Nikdy som nemala priateľov. "
" Tak teraz už máš. " Žmurkol na mňa.
"Pojdeme zajtra spolu do školy?" Trúfalo sa spýtal.
"Rada." usmiala som sa.
" Budem tam o 7:00." rozlúčili sme sa.
***ráno 6:30***
"Cŕŕŕn! Cŕŕŕn!" Zobudila som sa na nepríjemný zvuk budíka.
" Je čas vstávať. " Pomysela som si. Končne po dlhých rokoch som vstala s úsmevom na tvári. Dôvodom bol Charlie. Konečne som mala priateľa. Konečne som mala niekoho, komu sa môžem zdôveriť. Konečne som sa cíitila šťastná.
Vstala som z postele. Obliekla som sa a umyla. Mala som ešte trochu času tak som zapla rádio. Hrali The Climb od Miley Cyrus. Začala som spievať. Neuvedomila som si, že mám otvorené okno.
"Páni!" Ozvalo sa zvonku.
" Och bože. To je trapas. " Vykukla som z okna. Stál tam Charlie.
" Nie. Bolo to úžasné. Máš talent. "
" Hmm.. Keď myslíš. " Začervenala som sa.
" Ideme? " Nadvihol obočie.
Zišla som dole a vyrazili sme.
