Každý sa pýtal na jej náladu,
bol to pocit nutnosti.
Ona sa však chytila na tú návnadu,
a teraz leží v priepasti.
Verila im príliš silno, naivne,
že udržia to v sebe.
Vtedy brala všetko pozitívne,
no ony dali to tebe.
Vzali jej to najcennejšie, kus duše,
o deň neskôr pochopila,
že hlavy ľudské už neprepíše.
Vtedy prvú tehlu uchopila.
O pomoc ju poprosili, na kolenách,
s úsmevom prijala.
Inak by sa stratila v hlasných ozvenách.
I rada bola, že pomohla.
To však potom po pomoc šla ona,
na dvere zaklopala.
Šťastie nemala, chýbala jej koruna.
Vtedy druhú tehlu uchopila.
A odrazu princ na bielom koni,
Srdiečko darovala.
Miesto koňa prevzali démoni,
a svoju hradbu dostavala.
Teraz leží, sedí, spí či sa učí,
poškriabaná pazúrom.
Pýtajú sa, tentokrát ale mlčí.
Dievča obklopené múrom.
YOU ARE READING
Stratená vo vesmíre svojej mysle
PoetryA spolu s Veľkým treskom sa zrodil osud dievčaťa. Obyčajného dievčaťa dennodenne strateného v ďalekých galaxiách, ktorému sa zachcelo písať básne.
