Zviazaná v dave zastavím krok,
spútaná očami ako otrok.
Zo všetkých strán sa hlasy tlačia
a oči sa odrazu všetky mračia.
Lapám po dychu stratená v slučke,
zrak prevzal všetku moc.
Ticho sa odovzdám mučivej zvučke,
až pokým nezačne mrazivá noc.
Tiene sa zlovestne na zemi spájajú,
chápadlá pomaly ku mne sa plazia.
Telá sa neustále približujú,
cestu si tŕním razia.
Trasie sa všetko okolo mňa,
démoni vychádzajú uprostred dňa,
hruď mi režú a dýchať nemôžem,
kedy už netvora v hlave len premôžem?
ESTÁS LEYENDO
Stratená vo vesmíre svojej mysle
PoesíaA spolu s Veľkým treskom sa zrodil osud dievčaťa. Obyčajného dievčaťa dennodenne strateného v ďalekých galaxiách, ktorému sa zachcelo písať básne.
