Čo je to?
Ten mrazivý pocit v hrudi.
Tlačí ma k posteli.
Nezdá sa mi, že by to postrehli.
Stláča mi srdce.
Myšlienky zahmlieva.
"Optimista vidí svetlo,"
aspoň sa tak hovorieva.
Ale kde v ničom je svetlo?
Nič.
Zdalo sa mi to nemožné.
Žiadny vzduch, láska, ľudia ani atóm.
Ako to bolo pred Veľkým treskom.
Tam to skončilo obrovským zábleskom.
Tu ho však necítim. To teplo.
Je to nič.
Nič bez tresku.
YOU ARE READING
Stratená vo vesmíre svojej mysle
PoetryA spolu s Veľkým treskom sa zrodil osud dievčaťa. Obyčajného dievčaťa dennodenne strateného v ďalekých galaxiách, ktorému sa zachcelo písať básne.
