Whispering of swords

Erebor

Za pár sekúnd za nami padol aj Bilbo.
Vliezol do prázdneho sudu. Silný prúd nás niesol dlhou jaskyňou. Ja som sa obzerala okolo seba a hľadala som východ. Ani vo sne by ma nenapadlo že nás odtiaľ vyvedie vodopád.A keď sme po dlhej dobe sme uvideli svetlo, našu pozornosť prilákali elfovia. Zistili že sme utiekli! Uvideli sme bránu ktorá nás mala vyviesť preč... A oni ju zavreli tesne pred tým ako sme ňou preplávali. Prišli Škrati.... Akoby sme na tom neboli dosť zle aj bez nich! A vtedy sa tam zjavil Legolas. Viedol elfov do útoku proti škratom! Kili zrazu vyliezol zo sudu a zamieril k ovládaniu brány! Už bol takmer tam! No tak... a vtedy ho zasiahli. Šíp ho trafil do nohy! Spadol! Už som myslela že to bude náš koniec... Z posledných síl otvoril bránu a s bolesťou zišiel dolu. Vliezol do suda a my sme pokračovali v ceste ďalej. Prúd rieky bol stále silný a my sme veľkou rýchlosťou pokračovali stále vpred. Škrati nás neprestávali prenasledovať. Strieľali po nás a keď sme boli blízko pri brehu snažili sa nám odseknúť hlavu. Našťastie tam bol ešte stále Legolas. Bežal za nimi a jedného po druhom ich zabíjal. Neviem čo presne sa dialo, videla veľa škratov, šípov čo mi mierili na hlavu... a zrazu som sa zakliesnila o konár. Môj sud nepokračoval... a blížili sa ku mne škrati. Legolas ma zachránil. Zabil škratov a potom pristúpil ku mne:,, Poď so mnou. Dostanem ťa odtiaľ!" Ja som sa otočila a videla som ako sa Thorin otáča a hľadá ma. Kričal moje meno a ja som presne vedela čo chcem urobiť. ,,Prepáč Legolas, ale moje miesto je pri ňom" a s týmito slovami som kývla hlavou Thorinovím smerom. ,,Thorin! Tu som!"kričala som a snažila som sa získať jeho pozornosť. A zrazu som cítila ako Legolas kopol do môjho sudu a uvoľnil ma. Prúd ma priniesol rovno k môjmu milovanému čiernovlasému trpaslíkovi. ,,Alanys, si v poriadku? Čo sa tam stalo?"opýtal sa ma. Prúd bol stále silnejší a ja som myslela že z toho sudu vypadnem. ,,Zakliesnila sa mi sud...Legolas mi pomohol,"cez silný hukot vody ma takmer nebolo počuť. A postupom času nezostal v dohľade ani jediný prenasledovateľ. Prúd začal slabnúť. Narazili sme na breh. Ja som nedokázala z toho hlúpeho sudu vyliezť. ,,Nechceš pomôcť?"opýtal sa ma s dokonalým úsmevom na tvári Thorin. Chytil ma za pás a pomohol mi von. Keď sa moje nohy dotkli pevnej zeme, objal ma a povedal:,,Si v poriadku?" Ja som prikývla a rukou som mu prešla po brade:,,Teraz už áno." Chcel am pobozkať... Naše pery sa takmer dotkli keď nás vyrušil Fili:,,Kili je zranený." Thorin ma pustil, otočil sa a povedal:,, Ošetri ho. Máš na to päť minút. Potom budeme musieť pokračovať ďalej." Thorin sa otočil na Balina a povedal:,,Koľko máme ešte času?" On sa zamyslel. ,,Ešte necelé dva dni,"to nechcel počuť ani jeden z nás. Hora bola ešte dosť ďaleko a v ceste nám stálo jazero. Nevyzeralo to s nami vôbec dobre. A zrazu sa tam zjavil ten lukostrelec.
Dwalin zovrel v rukách palicu... To bol jednoznačne zlý nápad. Jediným šípom rozlomil palicu. ,,To by som na tvojom mieste nerobil,"ozval sa tichým hlasom muž v tieni.
,,Vy ste z jazerného mesta, že mám pravdu,"Balin sa lišiacky usmial, ,,a nebola by k prenájmu tá vaša loď?"
Muž o niečom takom nechcel ani počuť. Balin ho naozaj dlho presviedčal aby nás previezol.
Keď sme stáli na brehu a chystali sa na cestu, prihovoril lukostrelec:,,Čo tu robíte, ak sa smiem pýtať?"
,,Na to sa opýtajte niektorého z trpaslíkov, nie mňa,"nemala som z toho muža práve najlepší pocit. On sa usmial a povedal:,,Ja som to myslel inak. Mňa zaujíma ako sa taká krásna dáma ocitla v spoločnosti trinástich trpaslíkov a hobbita."
Zamračila som sa. V tej chvíli ku mne prišiel Thorin a opýtal sa ma:,,Je všetko v poriadku Alanys? Obťažuje ťa?"
,,V poriadku láska, len sa rozprávame,"usmiala som. Thorin prikývol a vrátil sa ku Filimu a Kilimu.
,,Myslím že už chápem,"usmial sa, ,,ako ste sa sem dostala. Ako dlho ste manželia?"
Jeho otázka mi vyrazila dych. Ako ho to mohlo napadnúť?! A prečo všetci riešia aký je vzťah medzi mnou a Thorinom?! Najprv Legolas, potom Thorin a teraz on... Thorin mal právo sa ma na takéto veci pýtať ale ostatný nie!
,,My nie sme manželia,"tak rada by som odišla... Neznášam keď sa ma ľudia pýtajú na podobné veci. On sa zatváril zaskočene. ,,Ja som nechcel znieť netaktne,"zakoktal sa. Ja som sa len zasmiala:,,To je v poriadku."
On sa pousmial a nakoniec povedal:,,Mimochodom ja som Bard."
Podali sme si ruky:,,Moje meno je Alanys."
Nasadli sme na loď. Obklopovala nás hustá hmla. Videla som ledva na krok. Začali sme zhromažďovať peniaze ktoré sme sľúbili Bardovi za to že nás dostane do mesta. Thorin stál na okraji lode. Držal sa za lano a hľadel vpred. Ja som sa pomaly prešla k nemu. Zase sa mračil. Keď sa usmieval vyzeral o mnoho mladšie... A vtedy som si spomenula na to čo mi povedal... Keď som bol mladý...
Položila som mu ruku na tvár a pomaly som začala:,,Láska? Môžem sa ťa čosi opýtať?"
On sa mi pozrel do očí. V tej chvíli sa na jeho tvári zjavil úsmev:,,Ty sa ma môžeš opýtať na čokoľvek."
,,Koľko máš vlastne rokov?"začala som sa nad tým stále viac a viac zamýšľať. Erebor bol zničený už poriadne dávno. Ešte o mnoho skôr ako som sa vôbec narodila. Ako dieťa som počula mnoho príbehov o strašnom drakovi ktorý olúpil trpaslíkov o ich poklad. Vždy sa tam spomína aj princ menom Thorin Oakenshield ktorý viedol obranu hory.
On bol postavou z legiend...
,,Tejto téme som sa chcel vyhnúť. Ako ťa už asi napadlo, som o veľa starší ako ty,"bolo na ňom vidieť že mi nechce povedať úplne všetko. Ja som to ale vedieť chcela! ,,Nevyhýbaj sa odpovedi,"prstami som mu prešla po brade. ,,Je to dosť vysoké číslo,"obe ruky mi položil na pás. Naše tváre delili len centimetre... ,,Tak koľko? A chcem presné číslo,"pomaly som mu položila ruky okolo krku. On zavrel oči, pousmial sa a zhlboka sa nadýchol:,,Predpokladám že keď ti to nepoviem neprestaneš sa pýtať."
,,Máš pravdu,"jemne som ho hladila na krku. Chvíľu tam bolo ticho a potom povedal:,,195."
Čakala som vysoké číslo... Ale nie až tak! Medzi mnou a ním bol vekový rozdiel 171 rokov...
,, A teraz máš pocit že som pre teba starý, že mám pravdu,"z jeho tváre zmizol úsmev. V jeho hlase rezonoval smútok a sklamanie...
,,Ty si sa zbláznil? Aj keby si bol odo mňa starší o tisíc rokov, bolo by mi to jedno,"chcela som aby sa na mňa pozrel a znova sa usmial... Potrebovala som to. Nič nepovedal... Stále sa tváril smutne.
,,Prepáč mi to. Nemala som sa vôbec pýtať,"cítila som sa previnilo. Prečo som sa to pýtala?!
On ma v tej chvíli objal a pobozkal ma na krk. ,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Ja som sa celý čas obával toho že som od teba o toľko starší,"jeho dych ma šteklil na krku, ,,a mal som strach, že keď to zistíš opustíš ma kvôli tomu."
,,To číslo pre mňa nič neznamená. Dôležité je len to aký si. Preto ťa milujem,"keď som si uvedomila že všetky oči na lodi sa pozerajú na nás začala som sa cítiť divne.
,,Milujem ťa,"šepkal, ,,a nikdy o teba nechcem prísť. Si moje všetko."
A vtedy som otvorila oči a uvidela som ako na nás všetci hľadia. Dosť ma to vydesilo. Bolo to dosť zvláštne.
,,Dajte mi peniaze a vlezte do sudov,"Bard nás vyrušil.
,,Zaplatíme až keď dostaneme zásoby,"zašomral Thorin. Bard pokrútil hlavo:,,Ak je vám sloboda drahá tak mi tie peniaze dajte. Počujem strážnych."
Videla som nedôveru v Thorinových očiach. S nevôľou mu dal peniaze a potom sme vliezli do sudov.
Nič som nevidela a bohužiaľ ani nepočula. Už som chcela vykuknúť von keď mi zrazu na hlavu padla ryba. A potom ďalšia... A skôr ako som sa stihla spamätať bola som celá zavalená rybami. Bolo mi jasné že toho odporného pachu sa tak skoro nezbavím.
...
Po takmer nekonečnej ceste Bard zaklopal na sud a dal mi tým znamenie že môžem von. Konečne! Už nikdy v živote nechcem vidieť rybu! Rozhliadala som sa okolo seba.
,,Kde to sme?"opýtal sa malý hobbit. Thorin sa usmial a poveda:,, Toto je svet ľudí majster lupič."
,,Hlavy dolu a poďte za mnou. Snažte sa veľmi nalákať pozornosť,"Bard sa nervózne obzeral okolo seba.
Thorin mi položil ruku na pás a spoločne sme kráčali kľukatými uličkami. Celé mesto páchlo rybami. Alebo to boli moje vlasy?
Už nikdy nechcem vidieť rybu!
Vošli sme na tržnicu. Ľudia na nás zvláštne pozerali, akoby nikdy predtým nevideli trpaslíka.
,,Schovať!"rozkázal Bard. My sme rýchlo reagovali. Schovali sme sa. Ja som sa so zatajeným dychom skrývala za veľkým sudom. Nevidela som ostatných. Krčila som sa tam niekoľko minút pokým som nepočula Thorina ako ma volá:,,Alanys, kde si?"
Ja som vyšla. Zrazu okolo mňa prebehol malý chlapec:,,Otec! Sledujú náš dom!"
...
Definitívne som sa zbavila vône rýb. A viete ako?! Do domu sme vliezli záchodom!
,,Oci? Prečo nám lezú zo záchoda trpaslíci?"opýtal sa dievčenský hlas. Ja som práve vyliezla von... Thorin stál hore na schodoch a čakal na mňa.
,,V živote by ma nenapadlo že sa budem musieť liezť záchodom,"šepkal keď sme spolu vošli do malej izby na poschodí. Stáli tam dve dievčatá a mladý chlapec. Keď sme boli na lodi, Bard spomenul že jeho manželka zomrela.
Bard podával čisté košele a nohavice zmrznutým trpaslíkom.
,,Možno vám nepadnú najlepšie ale aspoň zohrejú,"šepkal Bard.
Keď sa Thorin prezliekal, prišiel ku mne Bard a povedal:,,Vy sa môžete prezliecť vo vedľajšej izbe."
Zaviedol ma tam a podal mi šaty. Odišiel. Ja som sa bleskovo prezliekla. Keď som si viazala vlasy do drdolu ktosi zaklopal. ,,Vstúpte,"zavolala som. Vošiel Bard a nechal otvorené dvere.
,,Slečna, chcel som sa vás ešte na niečo opýtať. Viete... Robí mi starosti že ako jediná žena cestujete so štrnástimi mužmi. Ak chcete, môžete zostať v meste s mojou rodinou,"bolo to od neho milé ale... Nepáčilo sa mi to. Jediný kto má právo venovať mi takúto pozornosť je Thorin!
,,Je to od vás milé, ale ja budem pokračovať ďalej,"snažila som sa ho neuviesť do rozpakov.
On sa na mňa nepokojne pozrel a povedal:,,Ak vás budú obťažovať, alebo budete čokoľvek potrebovať, príďte."
,,To je od vás veľmi pozorné,"a vtedy som uvidela Thorina stať vo dverách. Keď si všimol že sa naň pozerám, odišiel. ,,Bard poviem vám to na rovinu. Ak by sa mi ktokoľvek pokúsil ublížiť, Thorin by to nedovolil. A navyše, mám veľmi dobrý výcvik. Nepôtrebujem princa na bielom koni. Jediný od koho by som sa nechala zachrániť je on,"usmiala som sa, ,,a teraz ak ma ospravedlníte, musím ísť za ním." Nečakala som na jeho odpoveď. Proste som sa otočila a vyšla z izby. Thorin sedel na schodoch so zvesenou hlavou. Ja som sa usmiala a posadila som sa vedľa neho.
,,Čo sa stalo?"opýtala som sa a položila som mu hlavu na rameno.
,,Nič,"odsekol. Bol hrozný klamár:,,No tak... Povedz mi pravdu."
On tam chvíľu len tak sedel a potom z neho vypadlo:,,Mne sa ten lodník nepáči."
A vtedy som pochopila o čo tu ide:,,Ja neverím! Ty žiarliš!"
Rukou som mu prechádzala po krku a čakala som čo mi na to povie.
,,Si krásna, takže mi bolo už od začiatku jasné že sa okolo teba bude motať veľa mužov. Aj keď som si to uvedomoval už od začiatku, asi sa s tým nikdy nezmierim. Lebo ty si moja, a pokým je tomu tak, tak si LEN moja. Videl som ten pohľad v jeho očiach. Páčiš sa mu. Nie je to žiadne prekvapenie, ale ani v najmenšom sa mi to nepáči,"pozrel sa mi hlboko do očí. Ja som nechcela aby sa cítil ohrozený. On bol ten jediný o koho som kedy stála.