Whispering of swords

Sny

Zomieral. Každú noc. Vždy keď som zaspala, prepadli ma nočné mory. Znova sme bojovali proti Azogovi. Tentoraz však nikto neprišiel na pomoc. Thorin mi každú noc zomieral pred očami. Tak to bolo aj dnes. Tentoraz to však bolo iné. Bola som si istá že cítim na rukách jeho krv! Bolo to také skutočné...
Trhla zo sebou keď som sa zobudila. Triasla som sa a takmer som nedýchala. Rozhliadla som sa okolo seba a hľadala som Thorina. Bol hneď vedľa mňa. Pokojne spal, na rozdiel odo mňa. Počas boja s Azogom ho zranili. Gandalf mu síce vyliečil smrteľné zranenia, ale ani zďaleka to nebolo všetky. Vedela som že mu pôsobia bolesť aj keď to nedával veľmi najavo.
Bolo mi jasné že tej noci už nezaspím. Vstala som a prešla som k ohňu. Sedel tam Balin ktorý mal tej noci hliadku.
,,Prečo si hore tak skoro Alanys?"oslovil ma keď som sa posadila vedľa neho. Ja som sa iba usmiala a pozrela som sa na starého trpaslíka:,,Len sa mi už nechce spať."
Klamala som. Balin pokrútil hlavou a venoval mi nedôverčivý pohľad:,,To je lož, a obaja to vieme. Všimol som si, že od tej doby čo sme utiekli zo škratej jaskyne sa v noci často budíš. Čo to spôsobuje?"
,,Vieš... Ja... Poviem ti to ale musíš mi sľúbiť že to nepovieš Thorinovi,"a vtedy som si uvedomila že sa o tom potrebujem s niekým porozprávať.
,,Si s ním tehotná?!"opýtal sa ma s vystrašeným pohľadom na tvári.
Keď som to počula, neverila som tomu... Ako ho to mohlo napadnúť?!
,,Nie! Vážne nie!"voči tomu som sa musela ohradiť. Ako mu mohlo niečo také vôbec prísť na um?!
,,V tom pripade ti môžem sľúbiť že to čo mi povieš zostane len medzi nami,"usmial sa na mňa, ,,a dúfam že som ťa neurazil."
,,Neurazil, len trochu zaskočil... Vieš, Ja som s Thorinom šťastná, znamená pre mňa naozaj veľa. Ale vtedy, keď ho takmer zabili pred mojimi očami, sa to začalo. Každú noc mám nočné mory o tom, ako zomiera a ja nemôžem nič spraviť. Nedokážem mu pomôcť,"do očí sa mi hrnuli slzy, ,,a preto celé noci nespím. Ak by som o tom povedala Thorinovi, akurát by som mu tým pridala ďalšiu starosť. Už teraz toho má viac ako dosť." Myšlienka na to že by sa to mohlo stať ma bolela viac ako milión rán mečom.
,,Ak by si mu o tom povedala, určite by sa ti pokúsil pomôcť,"povedal Balin. Ja som sa zapozerala do ohňa a po chvíli povedala:,,On má teraz väčšie starosti ako moje zlé sny."
,,Spravil by čokoľvek aby ti pomohol. Miluje ťa,"jeho hlas bol taký tichý že som ho ledva počula.
,,Teraz sa musí sústrediť na to aby sme sa dostali k hore,"vedela som že Thorin by sa mi pokúsil pomôcť, ale to by nás mohlo spomaliť. Aj tak sme mali málo času. Podľa toho čo hovorila mapa, má posledný paprsok Durinovho dňa ukázať na kľúčovú dierku do ktorej by pasoval Thorinov kľúč. To bola naša jediná šanca. Iná cesta neexistovala. Posledný paprsok Durinovho dňa sa blížil. Museli sme sa ponáhľať.
,,Aj tak na to príde,"pokrútil hlavou starý trpaslík, ,,ľahko odhalí lož."
,,Robím len to čo je dobré pre výpravu,"chcela som o tom Thorinovi povedať, ale nechcela som aby sa zaoberal takýmito hlúposťami. Po ceste do Ereboru nás totiž ešte čakajú mnohé prekážky. Jedna z nich, je veľká asi ako nákladná loď, má silné brnenie a chrlí oheň! Toto bolo jednoznačne horšie ako pár zlých snov.
,,Máš silný zmysel pre povinnosť a česť. To je výborné, ale ver mi že nie je vždy najlepší nápad dusiť strach v sebe. Nakoniec ťa zvnútra zničí. Ak by si mu o tom povedala, možno by sa ti uľavilo,"možno mal pravdu. Možno by bolo ozaj lepšie porozprávať sa o tom s Thorinom... Nie! Má na starosti dôležitejšie veci ako moje zlé sny.
,,Ono to prestane samo,"neviem či som sa snažila oklamať Balina alebo samú seba. Vedela som že tieto sny moju hlavu tak skoro neopustia, ale snažila som sa veriť na zázrak.
,,Si rovnako tvrdohlavá ako Thorin. Ak veríš že máš pravdu tak nemá vôbec žiaden zmysel sa s tebou o tom hádať,"Balin pokrútil hlavou a ustarostene sa mňa pozrel, ,,ale aspoň porozmýšľaj nad tým či by nebolo lepšie povedať o tom Thorinovi. Možno by ti to pomohlo."
,,Ja neviem... Sľubujem ti že nad tým  porozmýšľam,"vtedy som neklamala. Naozaj som sa začala pohrávať s myšlienkou že mu o tom poviem. On by určite vymyslel nejaký spôsob ako tie zlé sny zastaviť.
,,Už by som mal pomaly začať budiť ostatných. Budeme musieť pokračovať v ceste,"pozrel sa na slnko ktoré začalo pomaly vystupovať na horizont, ,,zobudíš Thorina? Požiadal ma aby som ho zobudil o pár minút skôr ako ostatných."
Ja som nič nepovedala, iba som vstala a prešla späť k nemu. S úsmevom som ho jemne pohladila po tvári. On vôbec nezareagoval. Potom som ho pohladila znova a oslovila ho:,,Thorin, vstavaj. Čaká nás ešte dlhá cesta."
Opatrne som mu rukou prešla po vlasoch a pobozkala som ho. On neochotne otvoril oči... Mal také krásne svetlo modré oči. Mohla by som sa do nich pozerať celý deň.
,,Nezobudila si sa dnes nejako skoro? Väčšinou budím ráno ja teba,"jeho hlas bol tichý a jemne chrapľavý. Rukou som mu prešla po brade a znova som sa zahľadela do jeho krásne svetlo modrých očí:,,Tak dnes to je naopak. Dúfam že ti to nevadí..."
,,Ani v najmenšom. Na takéto budenie by som zvykol,"na perách sa mu zjavil okúzľujúci úsmev. Natiahol ku mne ruku a nechal ju spočinúť na mojom krku. Potom si ma pritiahol bližšie, jemne ma pobozkal a potom zašepkal:,,Takéto ráno sa mi páči, mohlo by sa to stavať častejšie?"
,,Myslím že áno,"šepla som a prstami som mu prechádzala po tej jeho krásnej, dokonale upravenej tmavej brade. ,,Chcel som aby ma Balin zobudil skôr... Vieš chcem ti niečo ukázať,"usmial sa na mňa a pomaly sa posadil. ,,Čo mi chceš ukázať?"opýtala som sa a spoločne sme vstali. On mi dal ruku okolo pása a s úsmevom na tvári povedal:,,Uvidíš."
Kráčali sme dolu kopcom, popod koruny starých borovíc. Počula šum vetra a spev vtákov. Potom ma Thorin zastavil a povedal:,,Zavri oči." Šibalsky sa na mňa usmial a čakal kým zavriem oči. Potom ma chytil za ruku a pomaly ma viedol ďalej po kamennej ceste. ,,Teraz otvor oči."
To čo som uvidela mi vyrazilo dych. Nádherné vŕby sa nakláňali nad jasným, jagavým jazerom. V diaľke vychádzalo zlaté slnko a stále viac a viac sa blížilo k nášmu cieľu, k Ereboru.
,,Je to tu nádherné,"nedokázala som odtrhnúť oči od krásnej scény ktorú videla pred sebou.
,,Keď som bol mladý našiel som toto krásne miesto. Vždy keď som mal cestu okolo zastavil som sa tu a pozeral som sa na Erebor. Spomínam na časy, svojej mladosti, ešte pred útokom draka. Boli to šťastné časy. Často som opúšťal osamelú horu a objavoval svet. Môj národ bol silný a verili sme že to tak zostane naveky. Tento výhľad, Erebor za východu slnka mi pripomína že časy našej slávy sa ešte vrátia. Nikdy som sem nikoho nepriviedol, ty si prvá. A vieš prečo? Lebo si pre mňa výnimočná. Nikdy som k nikomu necítil nič podobné. Pred tým ako sme sa prestali hádať bol môj život plný tmy a hnevu. Potom si prišla ty osvetlila môj svet. Možno že to čo k cítim netrvá dlho, ale viem že je to skutočné,"dal mi ruky okolo pása a pozrel sa mi do očí.
,,Každá chvíľa ktorú trávim s tebou je pre mňa krásna. Pred tým, keď sme sa hádali, cítila som sa smutne. Mama zomrela, nevlastný otec odcestoval za prácou a Lys... Proste som nemala nikoho. Potom som našla teba,"ja som ho pevne objala.
Potom sme sa chceli posadiť. V jednej chvíli bolo všetko v poriadku a za krátky okamih som uvidela ako sa na jeho tvári zjavil bolestný výraz.
,,Thorin! Si v poriadku?"objala som ho okolo ramien.
,,Nič mi nie je... Len ma trocha bolia rebrá,"keď to povedal, moje srdce zaplakalo. Tie jeho zranenia mi robili od začiatku starosti.
,,Mala by som sa na to pozrieť,"jemne som ho objala a chytila som ho za ruku, ,,s liečením zranení mám skúsenosti."
,,Alanys, to je v poriadku,"a na jeho tvári sa zjavil falošný úsmev.
Bol taký tvrdohlavý! Nemohla som ho nechať trpieť bolesťou:,,Prestaň protestovať, nechovaj sa ako hlupákov a okamžite si vyzleč košeľu."
Na toto už nemal ako reagovať. Zostal tam sedieť a zo začiatku sa tváril zaskočene, no potom som zbadala ten jeho šibalsky zvodný výraz.
,,Ako chceš, ale ak ti šlo len o to aby si ma vyzliekla, tak si to mohla spraviť aj jednoduchšie,"túto poznámku si nemohol odpustiť. Vyzliekol si plášť, vestu a nakoniec aj košeľu. Na takmer celej hrudi mal obväz. Keď som ho začala odmotávať, všimla som si jazvy od popálenín na jeho ramene:,,Je mi to ľúto..."
Jemne som objala a on zašepkal:,,Pár rán je malá cena za to, že som mohol spoznať teba."
Zložila som mu obväzy a uvidela som rany po zuboch vlka. Rany sa nezapálili, to bolo najdôležitejšie. Nebola tam ani infekcia takže bolesť bola spôsobená len tým že rany neboli este stále úplne zhojené. Znova som mu začala obväzovať hruď. Až vtedy som si všimla že na ramene, tom nepopálenom, mal tetovanie. Boli podobné ornamenty aké mal Dwalin na hlave.
Chvíľu sme tam len tak sedeli v objatí rozprávali sa a bozkávali sa... Musím sa priznať že pohľad na Thorina bez košele sa mi páčil...
Ani sme si neuvedomovali ako ten čas rýchlo letel. Zrazu sme iba počuli kroky a potom sa ozval hlas:,,Thorin? Alanys? Kde ste?"
Viete si asi predstaviť akú situáciu videli Fili a Kili? Ako aby som na ich mieste reagovala ja keby som niekoho hľadala a našla ho ako sa bez košele vášnivo bozkáva s pekným dievčaťom na odľahlom mieste?
,,My nechceme rušiť, ale už na vás dlho čakáme...a musíme pokračovať,"tie výrazy na ich tvárach boli jednoducho na nezaplatenie.
Ubehlo možno pol hodiny, ale aj to bolo v našej situácii veľa. Durinov deň sa blížil a nás čakala ešte dlhá a ťažká cesta.
Putovali sme celé hodiny a potom sa to celé začalo komplikovať. Dohnali nás škrati. A mali sme len jednu možnosť... A ani tá nebola najlepšia.Bilbo sa bol pozrieť či škrati chytili našu stopu, keď sa vrátil, a povedal nám čo videl, všetkým nám stuhla krv v žilách.
,,Videli ťa?"opýtal sa Gangalf. On vydesene pokrútil hlavou:,,Nie... Ale tam vonku...Ono tam niečo je!"
,,A akú to má podobu? Ako medveď?"netváril sa vystrašene, ba dokonca sa zdalo že to očakával. Nebola som jediná kto si to všimol. Thorin sa zamračil na čarodeja a začal:,,Ty si o tej veci vedel?" On prikývol a pokračoval:,,Neďaleko odtiaľ je dom..."
,,Čí dom? Priateľov či nepriateľov?"prerušil ho Thorin. Starý čarodej pokrútil hlavou:,,Ani jedného. Buď nám pomôže alebo nás zabije" Mal pravdu. Iná cesta neexistovala. S nevôľou pokračovali ďalej. Práve sme šli lesom, keď sme počuli vrčanie a rev. V tej chvíli sme bežali ako o život.Už sme sa blížili k domu keď sa zozadu ozvalo praskanie stromov. Od brány nás delili už len posledné kroky keď sa z hustého lesa vyrútil veľký čierny medveď. ,,Rýchlo! Otvorte dvere!"kričal ktosi. Bol tam až príliš veľký rozruch na to aby som si vôbec stihla všimnúť prečo sú ti dvere zaseknuté. Zrazu sa im ich podarilo otvoriť a my sme vbehli dnu. Neviem o čo presne som sa potkla, pravdepodobne o niečiju nohu, a spadla som. Snažila som sa zdvihnúť ale niekto, menovite Bilbo, spadol rovno na mňa. Otočila som hlavu a videla som ako z medzeri vo dverách trčala medvedia hlava! Ostatný ju zatlačili späť von a zavreli dvere. ,,Sme všetci?"opýtal sa starý čarodej. Bilbo sa práve vtedy postavil ale ja som na to nemala dosť miesta. Stále som ležala na tvrdej zemi. ,,Kde je Alanys?!"opýtal sa Thorin a pritom stál iba kúsok odo mňa. ,,Ona asi zostala vonku!" už tasil meč a chystal sa vybehnúť späť von. ,,Som tu dole,"ozvala som sa. On ku mne pribehol a pomohol mi na nohy. Objal ma a ticho povedal:,,Vyľakala si ma." Ja som mu na to nič nepovedala, radšej som sa k nemu pivinula ešte bližšie.
,,Čo to bolo?!"nespokojne sa opýtal Kili. Ale položil správnu otázku, čo to do pekla bolo?! ,,Toto bol náš hostiteľ, volá sa Beorn a dokáže meniť podobu. Raz je to veľký čierny medveď, inokedy veľký silný človek... Ale je tu jeden problém, nemá veľmi v láske trpaslíkov,"na Gandalfovi bolo jasne vidieť že je nervózny, ,,ale dnes v noci budete v bezpečí...dúfam." Posledné slovo povedal tak potichy že som ho ledva počula. A úprimne? Asi by som ho radšej prepočula tak ako ostatný. Šli sme spať, všetci... Ležala som asi len meter od Thorina. Asi po hodine nepokojného prehadzovania sa z boka na bok som zaspala. Kiež by sa tak nikdy nestalo. Znova som mala ten hrozný sen o tom ako Thorin zomiera. Pozeral sa mi pri tom priamo do očí. Videla som ako sa naposledy z ťažka nadýchol a z jeho krásnych bledých očí zmyzla všetká nádej a viera. Ten sen bol až príliš skutočný. Keď sa čepel škratieho meča dotka jeho krku, s trhnutím som sa prebudila. Srdce mi bilo ako šialené a už som ani nevládala dýchať. Chcelo sa mi plakať, kričať a niekam sa schovať. Postavila som sa odišla som k oknu. Videla som ako sa veľký čierny medveď prechádza po okolí a drží hliadku.
Vedela som že tam niekde je...
Vedela som že tam niekde čaká...
Vedela som že neprestane pokým nezničí celý Durinov rod...
Vedela som že Azog nás bude prenasledovať...
Chcel zabiť Thorina a nezastaví sa pokým tak nespraví. Tá biela potvora sa nás cez deň pokúša zabiť a v noci ma straší v snoch. Bol bližšie ako by sa na prvý pohľad zdalo.
,,Alanys,"keď ma oslovil myslela som že dostanem infarkt. Thorin ma poriadne vydesil. ,,Čo sa stalo? Vyzeráš ako keby si videla ducha,"pomaly ma pohladil po tvári. Keď som sa mu pozrela do očí, spomenula som si na to ako v mojom sne zomrel. Začala som sa celá triasť a do očí sa mi nahrnuli slzy. Thorin sa na mňa pozrel a vôbec nechápal čo sa stalo. ,,Alanys? Si v poriadku? No tak,"chytil ma za ramená, ,,hovor so mnou! Čo je to s tebou?" Ja som nevládala hovoriť. Len som tam tak stála a po tvári sa mi kotúľali slzy. Thorin vyzeral vydesene. Ja som sa mu stále pozerala do očí a plakala. ,,Stalo sa niečo?"chudák Thorin, bol z toho čo teraz vidí poriadne zmetený. Ja som ho zrazu objala a položila mu hlavu na rameno. On ma hladil po vlasoch a po chvíli, keď cítil že som sa prestala triasť, sa ma znova opýtal:,,Čo sa stalo?"
,,Nič,"klamala som. On mi ani na moment neuveril:,,Prestaň klamať,"odtiahol sa, pozrel sa mi priamo do očí a z tváre mi utrel slzy, ,,a povedz mi čo sa to s tebou deje. A povdz mi pravdu. Alebo mi neveríš?"Usmial sa na mňa. Rukou mi prešiel po tvári a zastrčil mi prameň vlasov za ucho.
,,Verím ti... ja len... to nie je dôležité,"prestala som plakať a dúfala som že on sa prestane vypytovať. Nechcela som ho zaťažovať mojimi problémami. ,,Alanys, všetko čo ťa privádza k slzám je dôležité. Nerád ťa vidím plakať, a viem že je tu nejaký dôvod prečo sa tak stalo. Povedz mi aký, a ja spravím čokoľvek aby som to napravil,"toto bolo to najkrajšie čo mi v tejto sitácii mohol povedať. Zrazu som sa rozhodla...poviem mu pravdu. ,,Každú noc,"začala som pomaly, ,,od tej doby čo nás napadol Azog, mám nočné mory. V každej z nich vidím ako... zomrieš. Znova ležíš na zemi ale tentoraz ti nikto nepríde na pomoc. Nedokážem ti pomôcť. Tie sny vždy vyzerajú ako skutočné... a ja sa bojím že o teba prídem aj v realite."
,,Alanys,"na tvári sa mu zjavil krásny úsmev, ,,to sa nikdy nestane. Budem s tebou a budem ťa milovať, a to už navždy. A ak sa Azog pokúsi rozdeliť nás, zaplatí za to! Zabijem ho a potom sa už nikto neodváži postaviť medzi nás dvoch. A ak by sa taký blázon predsa len našiel, tak ho zabijem. A pamätaj, pokým sa budeme navzájom milovať, budeš moja, len moja, a ak sa mi ťa niekto pokúsi vziať, zaplatí za to krvou."
To bolo to čo som potrebovala, istotu že ma miluje. Chvíľu sme tam len tak stáli, vo vzájomnom objatí a potom sme si šli ľahnúť. Ale už sme od seba neležali ďaleko, od toho dňa som spávala prijamo na jeho ramene, v jeho objatí. Ten sen tej noci sa vrátil ešte raz... naposledy. Keď som sa zobudila, nebála som sa lebo som cítila že Thorin je so mnou. 
Ráno som sa zobudila na to, že ma Thorin hladká po vlasoch:,,No tak Alanys, vstávaj... Láska, no tak..."
Ja som neochotne otvorila oči. Jemu sa na perách zjavil úsmev:,,Ako si sa vyspala? Mala si ešte ten sen?"
,,Áno, ale už to bolo v poriadku, síce som sa potom ešte zobudila, ale podarilo sa mi znova zaspať,"rukou som mu prešla po dokonalom strnisku na brade, ,,lebo keď som sa zobudila, bola som s tebou." Vôbec sa mi nechcelo vstať, v Thorinovom objatí som sa cítila lepšia ako kdekoľvek inde. Ani Thorinovi sa veľmi nechcelo vstať a tak sme tam chvíľu len tak ležali. Ostatný ešte spali, bola som si tým istá, Bomburové chrápanie ma v tom utvrdilo. 

,,Alanys?"oslovil ma ticho. Ja som sa mu pozrela do očí a on pokračoval:,,Povedal som ti už že si krásna?" Tak teraz ma zaskočil... len  tak z ničoho nič mi povie že som krásna. Nie že by sa mi to nepáčilo alebo by som sa chcela sťažovať. ,,Ešte nie, ale páči sa mi ako to hovoríš,"nasadila som zvodný tón a pobozkala som ho na krk, potom na tvár a nakoniec na pery. On sa usmial a keď sa mi pozrel do očí zašepkal:,,Asi ti to začnem hovoriť častejšie." Ja som sa začervenala a potom som povedala:,,To by sa mi páčilo... a to veľmi."
,,A mne sa zase páčiš ty,"a s týmito slovami ma znova pobozkal. Na takéto rána by som si dokázala zvyknúť. Bolo to krásne, len tak tam ležať a byť spolu. Páčil sa mi spôsob ako hovoril moje meno, ako ma hladká po vlasoch a  milujem každý jeho úsmev.
Postupne sa začali prebúdzať aj ostatný a okamžite ako otvorili oči a začali sa hádať ako budeme postupovať ďalej. Keď sa konečne zobudil aj Bilbo, Gandalf nám konečne povedal aký bude náš plán.
,,Ja pôjdem prvý. Keď vám dám znamenie, pôjdete von. Musíte byť potichu a hlavne nerobiť žiadne prudké pohyby. Posledný kto Beorna vyľakal skončil roztrhaný na kúsky. Bilbo, poďte so mnou. Vy ostatný budete vychádzať ďalej po dvoch. Alebo viete čo Bombur, vy vydáte za dvoch, pôjdete sám,"nikto proti tomu nič nenamietal a tak Bilbo a Gandalf vyšli von a postavili sa tvárou v tvár Beornovi. Nepočuli sme čo hovoria a čo bolo horšie, nevedeli sme aké znamenie mal Gandalf na mysli. Zrazu, Bofur ktorý stál pri okne zakričal:,,To bolo asi znamenie!"
A vtedy sa to celé rozbehlo. Najprv vyšla prvá dvojica, potom druhá, tretia, štvrtá.... A ostatný sa potom natlačili jeden na druhého a vyvalili sa von. Ja a Thorin sme našťastie boli výnimkou. Len tak sme zostali stáť vo dverách a pozerali sa na to ako sa to celé snaží Gandalf zachrániť.
,,Takže,"skonštatoval Beorn, ,,toto už je všetko? Alebo je tam ešte niekto?"
A vtedy sme vyšli mi dvaja. Beorn sa zamračil a povedal:,,Jeden čarodej, hobbit, človek a trinásť trpaslíkov..."
Vzal nás dovnútra, čo ma prekvapilo. Ak ja niekoho nenávidím tak ho rozhodne nepzvem domov!
,,Takže,"začal Beorn, ,,vás volajú Thorin Oakenshield. Prečo po vás Azog pátra?"
Thorin stál a opieral sa o stĺp. Ja som sedela na kraji veľkej drevenej lavive a on na hladil po ramene. Vo chvíli keď počul slovo Azog, videla som ako výraz na jeho tvári stŕpol:,,Vy viete kto je Azog?"
,,Hory kedysi dávno obýval môj národ. Potom prišiel Azog a jeho škrati a mnoho z nás zabili... No iných vzali do otroctva. Nie na prácu, ale pre zábavu. Držať môj druh v klietke a mučiť nás ho očividne bavilo,"Boern sa zamračil.
,,Je vás viac ako ste vy?"opýtal sa Bilbo. Beorn bol chvíľu ticho a potom povedal:,,Kedysi nás bolo mnoho ale dnes je už len jeden."
Vtedy mi ho bolo ľúto. Musí to byť strašné byť posledný svojho druhu. A v dnešnom svete ešte stále existuje mnoho ľudí ktorý sú zásadne proti kríženiu medzi rôznymi druhmi. Aj môj nevlastný otec k nim patril. A po pravde? Pred mnohými rokmi som k nim patrila aj ja. Môj nevlastný otec mi často hovoril o trpaslíkoch ktorých stretol na cestách. Nenávidel ich. Ja som s ním súhlasila. Ale to bolo dávno. Sama teraz robím to čo som vtedy považovala za zlé, hriešne a odporné. Dnes som ale iná, dnes totiž mám Thorina. Je mi jedno že ja som človek a on je trpaslík, mne záleží len na tom že ho milujem.
Asi by som mala vysvetliť to "nevlastný otec". Viete, bol to manžel mojej matky. Odišiel na dva roky preč a moja mama ho podviedla a keď sa vrátil bola v šiestom mesiaci. Nechali si ma... A keď moja mama zomrela, nevlastný otec odišiel za prácou aby nás uživil. Potom som ho už nikdy nevidela...
To som ale odskočila od príbehu.
Gloinovi práve liezla po ruke malá biela myš. On ju zhodil a vtedy začal Beorn znova hovoriť:,,Nemám rád trpaslíkov. Sú chamtiví a slepý voči životom tých ktorých pokladajú za menejcenných. Ale škratov nenávidím. Čo potrebujete?"
A tak nám dal kone, jedlo a vodu. Vyrazili sme a pred nami sa črtal veľký temný les. Pustili sme poníky aby sa vrátili k svojmu pánovi. Gandalf nás opustil a sľúbil nám že sa s nami znova stretne na svahu s výhľadom na Erebor.
,,Thorin?"oslovila som ho tesne pred tým ako sme vošli dnu.
,,Si v poriadku?"opýtal sa ma keď uvidel vystrašený výraz mojej tváre.
,,V tom lese je niečo zlé. Čaká to tam na nás,"keď som to povedala, on ma objal. Pohladil ma po vlasoch a zašepkal:,,Ja viem. Budeme proti tomu bojovať. Nemusíš sa báť, ja ťa ochránim."
Som vycvičený zabijak! Nepotrebujem aby ma niekto ochraňoval! Aj keď... Myšlienka že by sa kvôli mne postavil niekoľkonásobnej presile sa mi páči. Je to celkom romantické.
A vtedy sme vstúpili do lesa...