Whispering of swords

Šťastne až naveky?

Chytil ma za ruku a spoločene sme kráčali dlhými kamennými chodbami Ereboru.
,,Gandalf!"Thorin klopal na dvere jeho spálne ako zmyslov zbavený.
,,No tak Gandalf! Toto je vážne!"zaklopal ešte silnejšie.
V tej chvíli sa dvere otvorili a z nich vyšiel unavený čarodej:,,Čo sa deje také naliehavé že to nepočká do rána? Útočí snáď na Erebor znova drak?"
,,Alanys chce zabiť jej sestra!"zakričal a pevne ma objal.
,,A nie je to skôr úloha pre stráže ako pre mňa?"opýtal sa unavene.
,,Jej sestra je mŕtva!"a pri týchto slovách ma zamrazilo...
,,Poďte dnu a všetko mi vysvetlite... A pošlite niekoho pre pána Elronda!"
...
A tak som mu porozprávala o Lys a strašdelných snoch ktoré mám... A potom aj o tom ako ma škriabla v sne.
Medzitým už prišiel aj pán Elrond.
,,Dá sa s tým niečo urobiť?"opýtal sa Thorin... Po celý čas ma pevne zvieral v objatí a ani na moment ma neopustil... Celá tá vec s Lys mu robila väčšie starosti ako mne.... Nie že by mi to bolo jedno... Ale. A ňom bolo vidieť že ho to vystrašilo.
,,Skúsim kúzlo... Uspí ťa. Ja sa pokúsim zničiť Lys. Neviem ti ale zaručiť že sa to podarí..."povedal nespokojne Gandalf.
,,Nič jej nehrozí?"opýtal sa Thorin.
,,Ak by sa čokoľvek zvrtlo, prebudím ju,"smutne sa usmial starý čarodej.
,,Zostaneš tu si mnou?"opýtala som sa ho a objala som ho. ,,Samozrejme láska moja,"pobozkal ma na čelo.
Nežne ma pohladil po tvári a položil druhú ruku na koleno.
,,Ľahnite si,"požiadal ma Gandalf. Ja som si ľahla a Thorin ma stále držal za ruku.
,,Bude to v poriadku. Sľubujem,"zašepkal Thorin. Gandalf sa posadil ku mne. Položil mi ruku na čelo a začal niečo mumlať... Zrazu sa mi začala motať hlava... Naposledy som sa pozrela na Thorin a potom som zaspala.
Znova som bola na tom zvláštnom mieste... A znova som uvidela tvár mojej sestry.
,,Takže si sa zase vrátila... A teraz mi tak rýchlo neujdeš,"zlovestne sa usmiala. Ja som sa zľakla a rozbehla som sa preč...

Thorin POV

Už spala až príliš dlho. Nepáčilo sa mi to. Jej dych bol rýchly a nepravidelný. Sledoval som každý jej pohyb a čakal som kedy sa mi vráti...
Tak veľmi by som jej chcel pomôcť. Ona ju však napadla na jedinom mieste kde ju nemôžem chrániť, v jej snoch.
Zrazu so sebou Gandalf trhol a prebral sa.
,,Čo sa stalo?"opýtal som sa s nepokojom v hlase.
,,Je to horšie ako som si myslel. V hlave sa jej usadil prízrak,"znel nervózne...
,,Čo to znamená?"opýtal som sa ho a pohladil som Alanys po tvári... Moja milovaná... Ja sa ťa nevzdám.
,,Nedokážem jej pomôcť. Musí ho zabiť sama..."a s týmito slovami sa pozrel na Elronda, ,,iba ak by ste ho tam dostali." Ja som v tej chvíli vedel že ak je akákoľvek šanca pomôcť jej, musím to spraviť.
,,To je až príliš riskantné. Nemôžeme ho ohroziť,"namietal Elrond.
,,Ak je šanca, chcem jej pomôcť!"zamračil som sa.
,,Môžete pri tom zomrieť,"zašepkal, ,,obaja." Jeho slová ma znepokojili.
Vydesili... Lepšie povedané. Ak by šlo len o môj život, tak by som ani na moment neváhal, ale ak ide aj o ten jej... Ja neviem...
,,Dostante ma tam,"rázne som rozkázal.
,,Ale Vaša Výsosť..."Elrond sa mi snažil oponovať... Ale zbytočne:,,Žiadne ale! Povedal som:Dostaňte ma k nej!"
,,Ľahnite si,"povedal Gandalf. Ja som bez námietok vykonal čo po mne chcel.
,,Použijem nápoj ktorý som vyrobil pre Alanys... Ak to prežije, stane sa dlhovekou. Ak nie... Zomriete obaja. Nebude to bolieť..."varoval ma elf.
,,Robte čo musíte,"prikývol som.
,,Keď tam budete... Je len jediná šanca ako pomôcť Alanys. Musíš jej sestru zabiť... Iná nádej tu už nie je,"rázne mi povedal rázne Gandalf.
A pohltila ma tma...
Ocitol som sa na zvláštnom mieste. Hľadal som Alanys... Musel som jej pomôcť! Vedel som že tu niekde je a bojuje o život.
Obzrel som sa okolo seba. Nič som vôbec nevidel.
,,Alanys!"zakričal som do prázdna.
Čakal som na odpoveď.
Nič...
Iba ticho...
A prázdnota...
,,Alanys!"zvolal som znova.
Opäť som nedostal odpoveď.
Nevedel som čo mám urobiť. Prechádzal som temnotou ktorá má obklopovala a hľadal som ju.
Moju Alanys... Moju manželku... Moju kráľovnú. Miloval som ju viac ako čokoľvek iné na tomto svete...
Keď som si konečne myslel ze budeme obaja v bezpečí... Príde toto. Prízrak v snoch...
Mal by som asi priznať že som si našu svadobnú noc takto nepredstavoval. Ani v tom najdivokejšom sne by ma nenapadlo že budem bojovať v snoch proti sestre mojej manželky!
,,Alanys!"zakričal som po tretí krát. Bál som sa že ju v tejto nekonečnej tme nikdy nenájdem.
,,Thorin!"hlas bol slabý a takmer som ho nepočul. Nebol som si istý odkiaľ vlastne hlas vyšiel...
,,Pomoc!"a teraz som už presne vedel z ktorej strany volanie prichádza.
,,Už bežím!"volal som na ňu.
A vtedy som ju uvidel... Lys držala Alanys pod krkom a dusila ju.
Rozbehol som sa k nim... Nemal som plán.
A v ten moment sa to stalo. V ruke som zvieral meč... A skôr ako som sa stihol spamätať moja čepeľ prešla jej chrbtom.
,,Čo...si...to...spravil?"zašepkala keď padla na zem.
,,Zabil som ťa. Mojej manželke už viac ubližovať nebudeš!"a moja pozornosť sa obrátila k Alanys:,,Láska, si v poriadku?"
Pevne som ju zovrel v náručí. Pobozkal som ju na čelo a ona po chvíli povedala:,,Si skutočný?"
Ja som prikývol.
,,Ako si sa sem dostal?"pohladila ma po tvári.
Ja som jej to celé vysvetlil... A potom, keď sa spamätala z toho šoku ktorý tu prežila, sme obaja na malý moment zavreli oči....
A ja som sa prebudil.
Keď som sa pozrel vedľa seba, uvidel som Alanys ako pomaly otvára oči.
Poďakovali sme sa Elrondovi a Gandalfovi a odišli sme... Vrátili sme sa do našej spálne.
,,Mám pre teba ešte jednu dôležitú správu,"pobozkal som ju na tvár, ,,na to aby som sa k tebe dostal použil Elrond ten nápoj ktorý ťa mal učiniť dlhovekou... Takže... Tak skoro mi nezomrieš... Si totiž dlhoveká."
Vrhla sa mi okolo krku... Videl som tú radosť v jej očiach...
,,Takže spolu strávime ešte veľa času,"pobozkal som ju na čelo...
....
A tak náš spoločný čas plynul....
Deň za dňom...
Týždne vša týždňom...
A všetko bolo dokonalé...
Veľká zmena v našich životoch nastala až jedného zimného rána. Sneh obklopil Erebor a mesto ľudí... Túto zimu strávili trpaslíci a ľudia spolu, presne tak ako to Alanys sľúbila.
Toho dňa som sa zobudil na rýchle otvorenie dverí... Zdvihol som hlavu a obzrel som sa okolo seba.... Alanys... Zase jej prišlo zle. Po ránu ju už dlhodobo trápila nevoľnosť. Zo začiatku sme boli obaja názoru že to nie je nič vážne, ale môj pohľad na celú vec sa teraz zmenil. Začal som sa obávať že by sa z toho mohla vykľul nejaká vážna choroba.
Po pár minútach sa vrátila a posadila sa na posteľ.
,,Láska... Mala by si ísť k lekárovi,"pohladil som ju po tvári.
Už predtým som sa ju snažil presvedčiť aby navštívila odborníka ale ona stále trvala na tom že to prejde samo.
,,Pôjdem za ním... Už to trvá až príliš dlho,"položila mi hlavu na rameno.

Alanys POV
Obliekla som sa do dlhých zelených šiat a spravila som presne to čo som mala v pláne. Jediný kto má sprevádzal na mojej púti Ereborom, bol mladý Legolas. Thorin z neho učinil moju osobnú stráž...
,,Bude to v poriadku,"snažil sa ma upokojiť keď si všimol vydesený výraz na mojej tvári, ,,som si tým úplne ísť."
,,Tak veľmi by som chcela veriť že máš pravdu,"usmiala som sa. Nemala som ani potuchy čo môžem očakávať...
Otvorila som dvere a vošla som dnu... Legolas na mňa čakal vonku
Už tam na mňa čakala lekárka. Bola stará dáma s vážnou tvárou.
,,Vaša výsosť,"poklonila sa mi, ,,čo vás sem privádza?"
,,Ranné nevoľnosti. Trvajú už asi dva týždne,"bola som vydesená...
,,Aj nejaké iné problémy?"opýtala sa ma obzrela si ma...
,,Nič,"povedala som nervózne.
Ona sa zamyslela. Chvíľu sa okolo mňa prechádzala až sa ma napokon opýtala:,,A čo vaše krvácanie? Dostavilo sa načas?"
A mne to v tej chvíli došlo...
,,Nie,"zahľadela som sa do zeme.
Položila mi ešte veľa otázok ohľadom môjho zdravotného stavu a nakoniec vyriekla verdikt.
,,Vaša výsosť,"pokojne sa usmiala, ,,dovoľte mi aby som vás upokojila. Nejedná sa o žiadnu chorobu. To čo sa vám deje je úplne normálne. Takže... Je mi cťou že vám môžem ako prvá zagratulovať... Ste v očakávaní."

Thorin POV

Toho dňa som mal na práci pomerne málo. Mal som naplánované len stretnutie rady. Potom som mohol celý zvyšok dňa venovať Alanys. Už som sa nevedel dočkať kedy príde od lekára...
Posadil som sa za vrch stola a všetci členovia rady sa poklonilo a zaujali svoje miesta. Do rady som na túto zimu prial aj Barda... Spravil som to aby som zachoval mier... Stále ho nemám rád.
Začali sme hovoriť o tom ako po zime posilníme obranu hory... Ale nehovorili sme dlho. Rozleteli sa dvere a dnu vošla Alanys...
,,Vaša výsosť,"povedali všetci takmer jednohlasne.
,,Thorin, môžeme si pohovoriť? Je to dôležité,"pozrela sa na mňa.
,,Iste,"vyšli sme spolu z miestnosti.
,,Tak čo ti povedal doktor? Je to vážne?"mal som o ňu strach...
Ona ma pohladila po tvári. Chytila moju ruku a položila si ju na brucho:,,Thorin... Ja čakám tvoje dieťa."
Pár sekúnd mi trvalo pochopiť čo mi to vlastne povedala.... My budeme mať dieťa!
,,Láska to je úžasné!"zakričal som a pevne som ju zovrel v náručí...
,,Budeme mať dieťa..."zašepkal som.
......
Toho dňa už som radu nezvolal. Venoval som sa len Alanys. Spolu sme ležali na veľkej posteli a ja som ju hladil po bruchu.
,,Bude to chlapec,"prehlásila s istotou.
,,Mne je jedno či to bude chlapec alebo dievča,"vážne ma to ani v najmenšom nezáujmalo.
,,Ale ja viem že to bude chlapec,"stále trvala na svojom.
,,A ako to vieš?"opýtal som sa jej s úsmevom.
,,Jednoducho som si úplne istá že čakám tvojho syna,"prešla mi rukou po brade.
,,Tak ja ti teda verím... Budeme mať syna,"ani na moment som sa neprestal usmievať.
,,A čo meno?"opýtal som sa jej... Bolo na to ešte skoro...
Na moment sa zamyslela:,,Thrian... Predstav si to... Thrian, syn Thorinov... To znie pekne."
,,Tak to teda bude Thrian,"to meno sa mi páčilo...