Who?!....(Harry Styles & Nash Grier FF)

1.

*Už dávnejšie som začala písať príbeh, ale nechcela som ho pridať lebo som sa bála reakcie ľudí.... nemám ho ešte celý ale pridám pár častí a podľa toho ako budete reagovať budem pridávať ďalšie... :) teším sa na vaše komenty a hviezdičky alebo like :)*

Stála som pred zrkadlom a pozerala na seba. Mala som oblečené krásne biele šaty s korzetom a vlečkou. Za mnou splašene behala Enn a hľadala závoj. Je to moja najlepšia kamarátka už od malička. "Mám ho." Podišla ku mne a čelenku so závojom mi nasadila na moje dlhé hnedé vlasy. "Si dokonalá." Usmiala som sa a povedala som. "Bez teba by som takto nevizerala." Pozrela som sa jej so očí...malaich plné sĺz, ale neboli to slzy smútku, bola v nich radosť a zárovan obrovská láska. Bez slóv som ju objala a ona sa ku mne silno pritúlila. "Moja najlepšia kamarátka sa vydáva! Stále tomu nemôžem uveriť!" Cez slzy sa zasmiala, odtiahla sa a zapozerala sa na moje šaty. "Ešte nikdy som ťa nevidela takú vyfešákovanú a šťastnú." Pozrela sa mi do očí a ja som sa zaškerila. "To bude asi tým, že som sa ešte nikdy nevydávala." Obidve sme sa smiali ako šialené. "Ah ja tome ešte tiež stále neverím." Prestala som sa smiať. "Prišlo to tak rýchlo. Od vtedy čo som dostala zásnubný prsteň som rátala, že koľko dní mi zostáva do toho dna, do toho dna ked sa vydám za.............najprefíkanejšieho špekulanta akého poznám." "Tak to teda áno." Povedala Enn vyškerená ako slniečko. Ja som sa pozerala do zeme a usmievalasa ako blbá. Enn sa presunula pred zrkadlo a robila posledné upravy na svojom učese. Ja som rozmýšlala... Ako to bude?? Vyzerám dobre??? Sú tu už všetci ? Nemám jednu ruku dlhšiu ako druhú?? V tom ma v mojich "úžasných" myšlienkach prerušilo klopanie na dvere. "Enn??" "Ano?" Pozrela som sa na ňu vystrašeným podľadom. "Niekto klopal." Cumela na dvere a nakoniec sa k nim rozbehla. Pomaly ich pootvorila. Počula som ako sa s niekým rozpráva a potom zatvorila dvere a otočila sa. "Je čas ísť princezná :)." Postavila som sa, posledný krát som sa pozrela do zrkadla, skontrolovala svoj výzor a otočila som sa na Enn. "Som rada, že si tu." Podišla som k nej a znovu som ju objala. Po chvíľke sme počuli dalšie klopanie na dvere. "Už ideme!" Zakričala Enn. Chytila ma za ruky a povedala. " Veľa šťastia :)" "Ďakujem." Povedala som roztraseným hlasom. "Si v poriadku?" "Ano len, len ja sa bojím." Enn sa usmiala a za ucho mi zastrčila neposlušný pramienok vlasov. "Neboj sa, všetok strach pominie len čo HO uvidíš." Enn sa pozrela na kľučku a potom na mňa.