Who?!....(Harry Styles & Nash Grier FF)

2.

*Hiiii :) videla som, že sa začalo pár ludí zaujímať o môj príbeh.... som veľmi rada :D a tak som sa rozhodla, že pridám dalšiu časť :)..... samozrejme že hviezdičky a komenty potešia :D*

Pomaly otvorila dvere...stál tam môj otec. Vyšla som von a postavila sa pred neho. Obzeral si ma a Enn sa zatiaľ vyparila. "Neviem čo mám povedať... Vyzeráš ako tvoja mama...Si krásna." Chvíľu sa na mna ešte pozeral a potom prišiel ku mne a povedal. " Si pripravená?" Pozrela som sa nanho a kývla hlavou. On nastavil ruku a ja som sa ho chytila. Kráčali sme po červenom koberci ku obrovským dverám. Zachychotala som sa. Otec sa na mna pozrel spýtavým pohľadom. "Ja len, že kráčame po červenom koberci....prišlo mi to smiešne." Nič nehovoril. "Oci?" Pozrel sa na mna. " Prepáč som nervózny." "Oci...určite niesi taký nervózny ako ja." "No tak to niesom. A ani sa nečudujem, že si nervózna. Je to tvoj veľký den a všetko chceš mať dokonalé...chápem ťa." Ked to dopovedal, tak sme už stáli pred dverami. "Vždy ťa budem podporovať, tak ako som to robil doteraz." "Ocko...ja neodchádzam. Všetko bude ako predtým len budem vydatá." "Len?" "Oci už je to trápne.." Začala som sa usmievať. "Prepáč." Dal mi pusu na čelo. "Môžeme." Dvaja chlapi, ktorí stáli vedľa dverí chytili kľučky a otvorili ich. Začala hrať svadobná hudba. Boli tam všetci...moja rodina, jeho rodina, naši priatelia, knaz a samozrejme družičky, ktoré si už odviedli svoju prácu a teraz stáli pri oltári aj so ženíchom. Na pravo od knaza stála Enn a na ľavo....nestál nikto. Zľakla som sa, ale netrvalo dlho a už tam stála aj ona... jeHO sestra. Ked už bolo všetko (podľa mna) dokonalé, vykročila som. Mala som čo robiť, aby som nespadla (od stresu sa mi triasli nohy), našťastie som sa držala otca. Pomaly sme kráčali cez dlhú uličku, ktorá mala po bokoch lavice, na ktorých sedeli naši príbuzní. V hlave mi začala hrať pesnička "Všetky oči na mne" pretože som sa tak cítila. Všetci na mna upierali svoje oči a ja som nevedela čo robiť. Pozerala som sa všade len nie na nich, pretože, ked som sa na nich pozrela ešte viac sa mi roztriasli nohy. ...hľadala som oporný bod........a potom som HO našla... bol rovno predomnou.. bol to ON. Nikto iný ma nevedel svojim pohľadom upokojiť, tak ako ON... a to sa na mna iba pozrel. Otec ma odviedol na moje miesto a sadol si k mame do prvej lavice pri oltári. Ja som nespúšťala oči z mojho oporného bodu. Stáli sme oproti sebe a pozerali na seba. Chytil ma za ruky a usmial sa. V tom začal knaz rozprávať. Celý čas som sa pozerala do jeHO očí, pretože som bola taká nervózna, že som sa neodvážila pozrieť nikam inam. A potom to prišlo....