Who?!....(Harry Styles & Nash Grier FF)

3.

*Konečne som sa dostala k počítaču a napísala pár riadkov...Dakujem vám za podporu :) ste úžasní... ked som začala písať tento príbeh nečakala som, že budem mať až 8 hlasov na jednej časti... pre niekeho je to málo ale pre mna ? Je to viac než dosť :) ... dakujem vám ... dúfam, že sa vám bude páčiť táto časť.. je kratšia lebo nemám veľa času, ale je :D hviezdička alebo koment poteší :)*

Dva roky predtým...

"Scarlet?" "Počúvam Enn" "Neprespíš dnes u mna?" "Prečo?... Bojíš sa byť sama doma?" Zdvihla som hlavu od mobilu a pozrela sa na Enn. "Ked poviem, že áno budeš sa smiať?" Mala vážny výraz. "Jasné, že nie...ale zavolaj aj Amy..dáme si babskú jazdu." Podala som jej mobil a ona vytočila Amyne číslo. Enn to má ťažšie. Jej rodičia sú v Londýne, Každý rok tam chodia aby si zarobili viacej penazí, pretože tu na Slovensku to nieje nič moc. Ked zarobia dosť na to aby z tých penazí vyžili rok, tak sa vrátia domov, Enn je niekedy aj pol roka sama doma a preto skoro každý výkend spím u nej. Moji rodičia su právnici, Všetok svoj voľný čas venujú práci a vynahradujú mi to tak, že mi kúpia niečo po čom už dlho túžim alebo mi dajú peniaze... vačšinou si ich odložím na budúcnosť. Nekontrolujú ma, je im jedno kde som, proste na mna nemajú čas. Sú tri spôsoby ako komunikovať s mojimi rodičmi:

1.Na chladničku im nalepím lístok s odkazom

2.Pošlem im e-mail 

3.Zavolám im na služobný mobil - prísne zakázané, použiť iba v núdzi

Práve teraz sa chystám použiť spôsob č. 2. "No čo? Príde?" Opýtala som sa Enn hned ked zložila. "Ze ešte nevie, ale zavolá mi hned ked sa dohodne s fotrovcami." "Aha fajn." Enn sa postavila a išla do kuchyne.... asi pre nejaké čipsy. Ja som schmatla mobil, prihlásila sa na gmail a poslala e-mail: "Dnes prespím u Enn.-Scarlet" Vždy som sa musela podpísať lebo medzi toľkými klietmi by nenašli moju správu. Závidím Amy. Ona sa sťažuje, že má rodičov čo jej nič nedovolia, ale ja jej závidím pretože vidím ako sa o nu boja. A moji rodičia? Nič...Sedia pri notebookoch, pri ušiach majú mobili a mna si nevšímajú. Urobila by som čokolvek, aby som strávila aspon jeden den s mojimi rodičmi niekde v prírode... bez notebookov, mobilov a neviem čoho všetkého ešte... "Oh you broke my heart..." "Zvoní ti mobil!!!.......Ennie!" Počula som rachot. "Do riti... však to zdvihni!" Nechcelo sa mi ani pohnúť, ale už by sa aj patrilo po 3 hodinách sedenia na fotelke. Nepostavila som sa, len som sa natiahla a zobrala mobil, ktorý bol položený na opačnej strane stola.