Heaven Hallova √

,,Prídeš dnes ku mne ? Mama varí tvoje obľúbené jedlo."

Nepozrela na mňa. Ďalej sa hrabala v jedle a mlčala. Nie je to pre ňu zvyčajné. Z nás dvoch som ten tichší ja. A dokonca viac zje a na jedlo sa teší ako na svatbu, ktorú ma už dávno naplánovanú.

,,Počúvaš ma, Ven ?"

Zdvihla ku mne unavený výraz.

,,Nie, dnes nie, Jared. Prepáč."

Aj keď som čakal, že povie nie, skutočne ma to ranilo. Heaven u nás už dlhšiu dobu nebola. Rovnako ako ja u nej. Mama aj otec sa na ňu pýtajú. Aj Cheryl, moja sedem ročná sestra. A sami sme neboli ani nepamätám.

,,Budeš aspoň s Nathanom ?"

Prikývla a prešla si po krátkych, čiernych vlasov. Jedno obdobie som sa s ňou vďaka nim nebavil. Heaven bola vždy blonďavá kráska. Vyzerala ako princezná aj v teplákoch a mikinách. A keď som ju uvidel, srdce mi skolabovalo.

,,Prečo neješ ?"

Mykla plecom a prešla si po unavenej tvári. Heaven mala vždy leské vlasy, mala krivky a veľa jedla. V poslednom čase je bledá, nerozpráva, neje, vlasy sú bez blesku a prsty ma kostnaté.
Netrhalo sa mi len srdce, ale aj končatiny a vnútornosti.

,,Deje sa niečo, Ven ?"

Otočila ku mne hlavu a zo spodu švihla rukou, čím trafila tácku a jedlo sa prevrátilo. Rovno na mňa.

,,Choď do pekla, Jared."

Potom sa postavila a ja som ju pohľadom vyprevádzal očami až von. Sledoval som jej čierne oblečenie, pod ktorým sa strácala a vystriedali farebné, nádherné veci.

Vidieť ju takú, bolo viac ako strata svojho ďalšieho najlepšieho kamaráta.