Heaven Hallova √

Sedávať sám na obede nie je výhra. Máte chuť sa rozprávať, smiať sa, ohovárať a zabávať sa. Rovnako ako ľudia okolo mňa. Tí to robia. Závidim im to. Ja si pripadám ako zasratý casper.
Neviditelný.
Nemusím jesť.
Spať.
Nikto sa so mnou nerozpráva.
Nemám dušu.

,,Ahoj," ozvalo sa nado mnou. Mlčal som, neobzrel sa, len sa ďalej špáral v jedlo. Ako už chutí ? Zmenila sa chuť ? Je rovnaká ?

Heaven si sadla vedľa mňa. Cítil som na sebe jej pohľad. Cítil som sa ešte horšie. Ako väčšie hovno.
Mohla do mňa špárať.
Pichať.
Zabávať sa na mne.
Smiať sa mi.

,,Ako sa máš ?"

Bola cudzincom.
Avšak, zároveň stále mojou láskou.

,,Vypadni, Heaven."