Heaven Hallova √

16

Vždy som si prial mať s tebou dieťa.
Možno si povieš, že som trápny, možno emócialne hovno, uplakané dievčatko.
Ale je to pravda.
Vieš, že nikdy som ti neklamal.
Tebe nie.

Vedel som, že ty si tá.
Tá prvá.
Tá, s ktorou to má zmysel.
Tá pre mňa.
Jednoducho tá.

Prial som si dievčatko.
Bolo by presne ako ty.
Bola by tvoja kópia.
A ja by som ju miloval.
Lebo by bola ako ty.
Podobala by sa na teba.
Lebo ty by si ju porodila.
Lebo by bola moja.
Naša.

Teraz však neviem, čo chcem.
Som stroskotanec.
Som uväznený sám na púšti.
Som uväznený sám na pevine.
Potápam sa sám v hĺbke mora.
Nechcem to.
Nechcem sa potápať.
Chcem, aby ma niekto držal.
Aby povedal, že nič z toho nemusím sám.
Chcem, aby sa niekto na mňa usmieval.
Došlaka, nechcem, aby to bol niekto.
Chcem, aby si to bola ty.

Ale či to skutočne chcem, neviem.
Som ako ženská.
Neviem, čo chcem.
Som presne tak isto zmätený ako ženská.
Podobám sa na ženskú.
Nie som si istý či ma chápeš.
Je to v poriadku.
Nechápem ani seba.

Vlastne, kurva, ani neviem, čo som ti týmto celým  chcel naznačiť.
Viem však, že sa náš vzťah zmenil.
Cítiš to aj ty.
Cítila si to, keď si vedľa mňa ležala.
Cítila si to aj na druhý deň,  keď si odchádzala a musel som ti sľúbiť, že neodídem.
Chcem odísť.
Nie však od teba.
Chcem vedieť,  kto som.
Stratil som sa.