Heaven Hallova √

Akonáhle za sebou zatvoril dvere, vrhla sa na ne a šialene do nich začala búšiť. S ešte väčším plačom.

,,Red, prosím, otvor tie dvere."
Plakala tak moc, až jej sopel tiekol zarovno slazami. Plakala tak moc, až ju boleli plúca. Plakala tak moc, až ju zo zvlykov bolelo hrdlo.

,,Prosím, Jared."

Stál na druhej strane, ďalej od dverí a päsťou si zakrýval ústa. Chce, aby odišla. Ale zároveň ako chce, aby odišla, nechce, aby odišla. Bola to rovnováha.

,,Prosím.."
Prestala búšiť do dverí a zošuchla sa dolu po nich.

,,Pamätáš si ako si slúbil, že ma nikdy neopustíš ? Povedal si, že nech sa stane čokoľvek, budeš so mnou. Nič sa nikdy nič nezmení. Vždy si plnil svoje sľuby, Jared."

Pamätal si to. Sedeli v jeho izbe, plakala v jeho náručí, hojdal sa s ňou a hladil jej vlasy. Povedal jej tie slová. A ona sa ukludnila. Dokonca zaspala.

,,Povedal si, že vždy budeš pri mne. Aj keď budem k tebe zlá, budem po tebe hádzať predmety, budem mať ženské dni každý deň. Dokonca aj keď budem mať niekoho iného."

Neboli to tie slová. Neotvoril dvere kvôli nej. Otvoril ich preto, lebo ho bolelo srdce kvôli jej zlomenému, bolestnému hlasu a plaču.

Otváral dvere pomaly. Aby nespadla. Akonáhle boli dokorán, zdvihla sa a skočila do jeho náruče.

,,Neznášam, keď plačeš. A neznášam seba za to, že to robíš kvôli mne."