Heaven Hallova √

,,Ven !" zakričal som, ale ona kráčala ďalej. Počula ma. Bol som si tým istý. Nie len preto lebo ma dobrý sluch, ale zakaždým, keď som zakričal, otočila sa so širokým úsmevom, ktorý tak šialene moc milujem.

,,No tak !" prosím, zlato..

Cítil som ako mi mŕtve vnútro zožiera aj to posledné, čo vo mne zostalo.

,,Heav.."

Nedokončil som, prudko sa ku mne otočila, jej oči horeli a bledá tvár mala červený odtieň.

,,Počujem ťa ! Daj mi pokoj !"

Au.
Bolesť.

Bolí to viac ako postrelenie alebo bodnutie nožom. To by som dokázal zvládnuť. Ale túto bolesť.. Je to nad moje sily.

,,Neignoruj ma," zlato, prosím.

Kopa hovien.
Tak som sa cítil.

Zničene, šialene zamilovane a to, ako sa chovala a správala a ako vyzerá, mi ubližuje.

,,Vieš, čo Jared ? Vypadni za tou štetkou Claris a daj mi pokoj ! Skvelo sa k sebe hodíte. Pán a Pani dokonalí. Strať sa z povrch zemského. Nezaujímaš ma. Už nie. Pretiahni ju, urob čokoľvek, len mi daj pokoj."

Au.