Heaven Hallova √

Klopala mu na dvere tak dlho až kým ich neotvoril. Len v teplakoch, rozospatý, strapatý a z toho pohľadu sa rozplakala.

Pristúpila k nemu bližšie a studenými rukami obrkrútila jeho nahé telo. Teplo, ktoré z neho išlo, jej pripomínalo detstvo a domov.

,,Mrzí ma to. Šialene moc."
Tisla sa k nemu, plakala a on cítil jej slzy na svojom tele.

Stál tam, ruky vedľa seba a prekonával nutkanie objať ju.

,,Nechcela som to takto. Chýbaš mi."
Chcel ju pohladkať po vlasoch, vychutnať si jej vôňu, zahrabať jej do nich prsty, vybozkávať jej tvár a povedať jej, že je späť, ale nič z toho neurobil.

,,Nepísal som ti to všetko preto, aby si ku mne pribehla, Heaven."
Stislo sa jej srdce.
Heaven.
Tak ju nevolá.
Tak nie..

Rozplakal sa ešte viac, naďalej sa k nemu tisnúc.

,,Robil som to preto, aby si vedela, čo si pre mňa znamenala a čo si mi spôsobovala."