Heaven Hallova √

,,Idiot ! Počuj ? Si odiot, nechaj ma !"

Akonáhle som ju počul kričať, rozbehol som za ňou. Cez celé parkovisko, bez sily na rozdávanie a výzorom ako Zombie. Ani neviem, kedy som naposledy spal normálne.

Posledné tri dni sedávam pod jej oknom. Jej matka mi neskoro večer volala, vraj sa často vykráda z domu, či nespáva u mňa alebo sa nezdržiava. Ako jej najlepší a správný kamarát som povedal áno. Večer som išiel pod jej okno a keď ma tam videla stáť,
zavrela ho a vrátila sa späť do izby.

,

,Nie ! Nechaj ma !"

Zdrapil som Nathana zozadu a hodil ho na zem. V hlave som mal ako z neho vytrieskam dušu, dokopem ho, zbijem do krvi, ale zastavila ma Heaven.

,,Vypadni, Jared ! Toto nie sú tvoje sračky ! Zmizni !"

Nemal som sa jej pozerať do oči. Nie, keď sa na mna díva ako na posledné hovno, cudzinca, akoby som ju znásilnil a ublížil najviac na svete. Pretože ten pohľad mi zlomil srdce viac ako jej neopätovaná láska, slová a ignorácia.