4.Kapitola

249 14 2
                                    

Hodina elixírov prebiehala rýchlo. Vlastne celý deň išiel rýchlo. Ani som sa nenazdala a bola dom na ceste do klubovne.

Keď som prišla do izby, Emi a Taby už spali. Lusy už tiež spala. Rozhodla som sa že si pôjdem dať ešte sprchu. Po sprche som sa obliekla do pyžama a hodila sa do postele.
Nebola som moc unavená ale aj tak som po chvíľke zaspala.

Rádo som vstala. Baby ešte spali a tak som šla do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla a hlasno som vykríkla. Moje vlasy boli zlepené niakou hnusnou tekutinou. Zobrala som si kefu na vlasy. Bol na nej nalepený lístoček kde stálo: Potter VS Malfoyová 1:0.

'Zabijem ťa Potter. Zabijem ťa pomalou, bolestivou smrťou.' pomysľela som si.

Započula som búchanie na dvere. Otvorila som dvere a dnu vošla Rose a za ňou Lusy.
"Čo kričíš! Však tvôj krik určite zobudil aj decká z Bifľomoru."pobedala Rose kľudne, ale keď sa pozrela na moje vlasy zbledla a povedala. "Kenzie..hmm...čo si si to spravila s vlasmi?"
"Ja som si s nimi nespravila nič. To ten priblblý... Rose rozlúč sa zo svojim bratroncou! Ja ho zabijem!"rozčulovala som sa.
"Kľud Kenz, to bude dobré. Choď si to umyť. Poď Rose."povedala Lusy a ťahala Rose z kúpeľne.

Vyzliekla som sa a zobrala som si šampón. Opláchla som si vlasy a upušila sa. Potom som sa pozrela na svoje vlasy. Sú zelené! ZELENÉ! Tam kde bol ten sliz nalepený, tam zostali pramienky vlasou zelené.

'Ja ho fakt zabijem! Pomsta bude sladká.'

Nádych. Výdych. Vyšla som z kúpelne. Hádam bude Rose vedieť protikúzlo.

"Rose, poznáš protikúzlo na zafarbenie vlasou?"
"Nie, ale môžme ísť do knižnice. Lusy ideš s nami?" spýtala sa Rose.
"Choďte. Ja si dám ešte sprchu a prídem za vami." povedala Lusy a zmizla v kúpelni.

"Tak poď,ideme" rozkázala Rose.
"Počkaj! Čo mám robiť s tými vlasami? Takto nemôžem chodiť po vonku!" histerčila som.
"Ale Kenzie sú to iba pár pramienkov. Zapleť si to a nebude to vidno."snažila sa ma ukludniť Rose. Poslúchla som ju.

Cestou do knižnice sme veľa ľudí nestretli. Zachvíľu sa začnú raňajky takže sa študenti ešte len pripravujú.

Vošli sme do knižnice a išli sme hľadať protikúzlo. Prezreli sme kopec kních ale nič! Nemôžem uveriť že v takejto obrovskej knižnici nie je protikúzlo na zafarbené vlasy. Hľadali sme asi 10 minút a potom za nami prišla Lusy že ak si nepohneme zneškáme raňajky.

Dotrepali sme sa na raňajky. Rýchlo som si sadla na prvé voľné miesto. Rovno oproti sedel Potter a uškŕňal sa ako debil.

"Tak čo Malfoyova? Konečne si pochopila že patríš so Slizolinu a tak si si prefarbila vlasy na zeleno?"On si myslí že vyhral, ale to sa mýli.
"Ty dobre vieš že nie. Tým že mi nafarbíš vlasy si ešte nevyhral. Ale ak mi ich vrátiš naspäť, možno tvoja smrť nebude až tak bolestivá." kľudne som povedala a pohrávala som sa s nažom v ruke. Taký blbý zvyk. No čo...taký malý psychopatík zo mňa je.

"Už len teba sa bojím Malfoyová,"povedal a napil sa tekvicového džúsu.
"Ako myslíš,"povedala som a jemne som nadvihla plecia. On len prevrátil oči a ďalej jedol. Po zvyšok raňajok sme sa ignorovali.

Dúfam že sa vám nova kapitola páči☺

👑Hogwart's princess👑Where stories live. Discover now