Never Be Alone

3. Kapitola

Konečne je ráno. V noci mi prišlo nemožné, že bude nejaké ráno. Aj napriek tomu, že som zaspala pomerne rýchlo, vzhľadom k situácii. Snažím sa trochu ešte pospať, ale neúspešne. Nevstávam často hneď po prvom zobudení. Ja nie som ranné vtáča. Vstávanie je moja slabá stránka.

Natiahnem sa po mobil na nočnom stolíku. Ukazuje deväť hodín. Dokelu. Mala by som zjesť tabletku. Ale keď v posteli mi je tak dobre. Musím vstať. Chcem ísť na koncert. Do zajtra sa potrebujem dať ako-tak doporiadku. Alebo aspoň do nejakého prijateľnejšieho stavu, ako je ten súčasný. Už sa cítim naozaj lepšie, len skúsim niečo urobiť s mojim rozpadávajúcim sa nosom a celkovo s tvárou. Keď som chorá tak sa príšerne vyhádžem a cela som taká divná.

Ešte pred kuchyňou namierim do kúpeľne. V momente keď uvidím svoj odraz v zrkadle sa takmer zľaknem. Ale už určite vyzerám lepšie, ako predchádzajúce dni.

V kuchyni zjem tabletku. Rozmýšľam nad raňajkami. Nemám veľmi na nič chuť, ale pohľad na malinový koláč mi okamžite urobí chute. Nepamätám si, kedy ho mamina piekla. Zrejme som to prespala a včera si ho nevšimla. Ako sa tak pozerám, dobrá polka je z neho už preč. A ak ho mamina pripravila predvčerom, mám šťastie, že ostalo aspoň niečo. U nás vydrží koláč maximálne dva dni. Keď ku mne prídu baby, tak dve hodiny. Sú ako kobylky, niekedy ešte horšie.

Tanier s dobrotami vkladám do mikrovlnky. Jemne zohriaty je ešte lepší. Zatiaľ kým sa koláčiky krútia, si naberám čaj do šálky. Moja šálka má približne pol litra a keď si nalejem doplna, občas mám problém udržať ju.

Po zaznení cinknutia si vyberiem raňajky z mikrovlnky, do druhej ruky beriem čaj a vraciam sa naspäť do postele.
Sedím v posteli a nastavujem si vankúš tak, aby mal perfektný sklon na pozeranie do tabletu, ale takisto bol aj vhodný keď si budem chcieť zdriemnuť. Konečne mám hotovo. Perfektne.

Aj tak sa musím ešte postaviť. Idem si zobrať krém a balzam na pery. Modlím sa, že keď si dnes budem cely deň natierať nos, do zajtra sa zlepší. Vkladám do toho všetky svoje nádeje.

Usalaším sa v posteli a púšťam sa do koláča. Je naozaj výborný. Tak ako vždy. Len ešte neviem čo budem pozerať. Nemám teraz chuť pozerať Shawnove koncerty. Nechcem vedieť dopodrobna ako prebiehajú. Chcem sa nechať zajtra prekvapiť. Neskôr budem počúvať pesničky. Tie ma asi nikdy neomrzia. Radšej si pozriem nejaký seriál.

Dám si maratón Shadowhunters. Síce majú len dve série, ale musím si trochu preopakovať pred ďalšími časťami. Škoda, že budú vychádzať až v júni. Zbožňujem ten seriál. Pozrela som všetky časti za dva dni. A to ako sa mi páči seriál hodnotím podľa dĺžky, ktorú som ho pozerala. A do tohto som sa úplne zamilovala. No, skôr som sa zamilovala do Aleca s Magnusom, to je detail. Ich dvoch spolu zbožňujem. Sú ten najlepší pár. Keď som začala pozerať seriál, tak som sa kamarátky, ktorá čítala knihy pýtala, či budú spolu. Lebo keby nie, ani by som ho nezačala pozerať.

Robili sme si s kamarátkou (tou , ktorá čítala knihy) veľa testov na BuzzFeede a mne vždy vyšiel Alec a jej Jace. Sme súdené byť parabatai. Spolu by sme boli skvelá dvojica. Nič viac samozrejme.

Je zaujímavé ako po pozretí jednej časti seriálu viete hneď všetky mená,  ale keď sa máme učiť do školy, jednu vetu si musím prečítať najmenej desaťkrát, kým si ju ako-tak zapamätám. Nehovorím, že všetci, ale u mňa a pár mojich kamarátok to platí. No, pár. Z tých štyroch, s ktorými trávim všetok čas, dve.

Nie som žiadny autista, ktorý si nevie nájsť viac kamarátov. Mala som viac kamarátok. Viac o jednu. Keď sa to tak vezme, tak som sa s tými ostatnými veľmi predtým nebavila. Časom som ale pochopila, že ľudí, ktorí nám len odoberajú energiu a pri ktorých postupne zabudnete, že prečo sa nimi bavíme, treba rýchlo odpratať preč. Radšej budem mať pri sebe menej ľudí na ktorých mi záleží a takisto aj im záleží na mne, ako len umelo držať pri živote niečo, čo kedysi existovalo.