Never Be Alone

13. Kapitola

Som veľmi rada, že je koniec tohto hrozného týždňa. Tým, že som bola doma som písala buď tri alebo štyri písomky a dokonca som bola aj odpovedať, čo sa u mňa stáva dvakrát do školského roka. A to vždy v situáciách ako teraz, keď si uvedomím, že by som mala zapracovať na svojich známkach. Treba opraviť tie trojky z dní, keď sa mi nechcelo učiť.

Našťastie som pri tomto všetkom mala veľmi príjemné rozptýlenie. So Shawnom sme si písali v utorok až dvakrát a včera sme mali asi najdlhší rozhovor so všetkých. Prebrali sme snáď úplne všetko od "hlbokých myšlienok" cez diskusiu o tom, ktoré muffiny sú najlepšie a prečo sú paradajky najhoršia vec na svete, až po Harryho Pottera. Najlepšie je na tom to, že som stále mala pocit (ktorý stále trvá), že existuje nekonečné množstvo vecí, o ktorých sa môžeme porozprávať, a ktoré mu musím povedať.

Teraz chodím po byte a hľadám, či sa tu náhodou nenachádza nejaký neporiadok, ktorý by bolo potrebné odpratať. Pri tomto mojom "upratovaní" sa nemôžem zaobísť bez nejakej Shawnove pesničky. Asi posledné dva dni som úplne zamilovaná do Roses a neviem, ako je možné, že som jej doteraz nevenovala extra pozornosť. Milujem všetky pesničky, úplne všetky, ale každý deň alebo dva mám jednu, ktorá sa mi zasekne v hlave a potrebujem ju počúvať nonstop.

Myslím si, že už je všade poriadok. Sú štyri hodiny a s babami sme dohodnuté ísť von o pol šiestej (plus desať alebo pätnásť minútová rezerva pre oneskorencov). Ja pôjdem okolo piatej ešte k Eme, lebo mi povedala, že má hrozné vlasy a ak jej ich nezapletiem nikam nepôjde.

Trošku to znie ako z amerického filmu kde sa všetko točí okolo strednej. Scenár by bol nasledovný: päť kamarátok ide v piatok večer von, nahodia sa, pôjdu na párty a cestou zbalí každá najmenej dvoch chalanov. No, opak je pravdou. Náš piatok večer vyzerá oveľa ináč (ale to aj od zbytku "populárnych ľudí" v našom veku). Máme svoje najobľúbenejšie, najvyťahanejšie a najpohodlnejšie rifle a mikiny (tie nesmú chýbať, hlavne keď večer už nie je najteplejšie) a na vlasoch sa snažíme zamaskovať, že sme včera alebo predvčerom nemali energiu na ich umytie.

Chodíme prevažne na pizzu do najlepšej pizzérie v meste. Pôvodne protestovali, keď som do nej chcela chodiť, vtedy to bola len moja najobľúbenejšia pizzéria. Potom som ich nejakým zázrakom presvedčila, aby aspoň raz išli a keď ochutnali syrovo-cesnakový posúch, bolo jasné, že máme nové miesto na pizzu. Po výdatnom jedle na zmenu chuti zájdeme na zmrzlinu a odtiaľ ideme ku mne domov.
- -

Ku Eme som prišla za päť minút, je to naozaj praktické bývať takto blízko, hlavne keď som v pyžame a zavolá mi, že nech s ňou idem na prechádzku so psom.

Vystúpim z výťahu a vojdem do Eminho bytu. Poznáme sa už dosť dlho na to, aby sme klopali.
,,Som tu," ohlásim svoj príchod, vyzujem sa a idem za Emou do jej izby. Nájdem ju zažratú do niečoho na notebooku.
,,Čo pozeráš?" Ema odtrhne zrak od deja na obrazovke a venuje mi pozornosť.
,,Switch at birth, už som na poslednej sérii," povie, zatvorí notebook a sadne si oproti mne.
,,Veď si to už videla miliónkrát a stále ťa to baví pozerať, keď vieš naspamäť, čo sa stane v každej časti?"
,,Je to najlepší seriál a nikdy ma neprestane baviť."

,,Kde máš zvyšok rodiny?"
,,Rodičia išli na prechádzku a zobrali aj psa a brat je asi na tréningu." Ema má o tri roky mladšieho brata. Ja s Izy sme jediný jedináčikovia. Nika má tiež mladšiu sestru, ale tá má desať rokov alebo jedenásť, nie som si istá. Lýdia ma staršiu sestru, ktorá žije v Dubaji a tam robí letušku. Chodia ju počas chladnejších mesiacov navštevovať a mne vždy donesie ceruzky, ako vynahradenie toho, že som musela byť dva týždne bez nej. Keď som sama, tak sú písomky oveľa ťažšie a nemám sa s kým rozprávať.