Never Be Alone

2. Kapitola

Zobúdzam sa. Aj keď asi tým najhorším spôsobom, aký môže v tejto chvíli byť. Až teraz som si uvedomila, že som si zabudla večer zatvoriť okno, a preto ma teraz zobudili tie otravné vtáčiky. Dobre, viem, že za to nemôžu. Ja som si nezavrela okno, ale aj oni by nemuseli štebotať rovno pred mojim oknom.

Ešte chvíľu sa prehadzujem v posteli, až to vzdávam. Zoberiem do ruky mobil a kontrolujem, koľko je hodín. Na displeji svieti pol ôsmej. Vstávam z postele a mierim do kuchyne, aby som išla zjesť tabletku. Cestou sa pozerám do kúta, kontrolujem, či tam nie je to creepy decko. Ešte šťastie, že sa už nebojím.
V kuchyni si nalievam do šálky čaj a vyberám tabletku z obalu. Aj tentokrát som to zvládla na jednotku. Možno sa postupne zo mňa stane profesionál. Ešte nemám veľmi chuť na raňajky, tak sa vraciam do postele. Cestou si zo sebou beriem iPad. Zaľahnem do postele a pozerám si obrázky na Pintereste. Tá aplikácia je žrút času. Rozmýšľam nad tým, že sa znovu premiestnim do obývačky, ale v telke aj tak nič nejde. A pozerať Netflix môžem aj tu. Hľadám čo by som si pozrela, ale nič ma nezaujalo. Idem ďalej, na YouTube tiež nič nové.

Spomeniem si čo mi ocino včera hovoril o tých koncertoch. Možno by som mohla len tak skúsiť šťastie a pozrieť či u nás, alebo v okolí niečo nebude. Otváram Google a už hľadám. Len koho? Chvíľu sa porozmýšľam. Ako prvé mi napadne Twenty one Pilots. Naťukám ich meno do vyhľadávača a hľadám. Otvorím prvú stránku, ktorá mi vyskočí. Samozrejme. Veď už kto by chodil na Slovensko, alebo aspoň do Viedne. Dobre, takže oni nič. Ako další mi napadne Ed Sheeran. Zase rozklikávam prvú stránku, ktorá mi príde pod ruku. To vážne nikto nechodí na Slovensko? Chvíľu rozmýšľam nad ďalším uchádzačom, ale nikto mi nenapadá.

Keď už ma aj Pinterest prestáva baviť, pustím si pesničky. Spomeniem si, že mi kamarátka minule púšťala nejakú novú od Shawna Mendesa. Skúsim pozrieť, či on nebude mať koncert. Opäť roztvorím prvú stránku, ktorá mi vyskočí. Čože? 4. mája vo Viedni? Veď to je vo štvrtok! Ako to, že sa to dozvedám až teraz. Je pravda, že som ho nejako neriešila, ale niekoľko pesničiek mám od neho rada.

Už ani neviem ako vyzerá. Presne na takéto prípady existuje Pinterest. Už som spomínala, ako mám rada tú aplikáciu.

Ako je možné, že som naňho úplne zabudla? Veď tak pekný.
Dobre. Pokoj. Poznám tak tri pesničky. Za to hneď nemusím ísť na koncert. Musím si najprv vypočuť celý album až potom budem šalieť za Viedeň. Otváram Apple music a zadávam jeho meno. Aspoň na niečo to využijem keď to nám zaplatené. On ma dva albumy? To od kedy? Kde som bola doteraz?

- -

Prešli už dve hodiny, ja som sa asi trikrát rozplakala, viem názvy aspoň polovice jeho pesničiek. To podľa mňa zatiaľ stačí. Koľko ma vlastne rokov? Ak mi ujo Google povie, že menej ako dvadsať tak si ho vezmem. Má osemnásť?!? Čože? Asi som zasnúbená. Ešte predsa nie je koniec dňa, texty sa môžem učiť dnes aj zajtra a aj cestou na koncert. JA MUSÍM ÍSŤ DO VIEDNE! Je mi jedno, že som chorá. Musím tam ísť. Veď ak si ešte dnes kúpim lístok a zajtra sa nadopujem liekmi tak mi to mohlo vyjsť. Len neviem ako sa tam dostanem. A z čoho si zaplatím lístok? Vyzerá to tak, že prišla som na kameň úrazu.

Porazenecky sa hodím do perín. Nie. Ja musím niečo vymyslieť. Nemôžem to len tak nechať. Nemôžem JEHO len tak nechať. Najhoršie je, že mi nič nenapadá. Pustím si nejakú pesničku. Možno ma namotivuje. Zadávam do YouTubu Shawn Mendes live. Predsa musím vedieť ako spieva naživo, či sa mi vôbec oplatí ísť. Našla som hodinový koncert. Bingo! Niekedy mám pocit, že mi číta myšlienky, alebo skôr podvedomé želania. Ale koncert určite nebudem pozerať v izbe na iPade. Vstávam z postele a beriem si so sebou vankúš, paplón a aj deku naraz. Snažím sa zobrať aj kôš spolu so vreckovkami, ale mám len dve ruky, takže sa aj tak budem musieť vracať.