Never Be Alone

6. Kapitola

Stojím v rade a netrpezlivo čakám kým sa dostanem na rad a konečne uvidím Shawna. Už som ho videla asi pred pol hodinou na koncerte, ale to bolo z dosť veľkej diaľky. No to nič nemení na tom, aký bol úžasný. Ešte teraz sa celá klepem a mám zaslzené oči od plakania. Nemohla som si pomôcť. Všetky tie emócie na mňa zaútočili hneď ako vyšiel na pódium. A keď začal ako prvú pesničku spievať There's Nothing Holdin' Me Back, úplne som sa rozplakala. Úplne ma to dostalo a akoby som si až vtedy uvedomila, že je to naozaj on a že sa toto všetko je skutočné. Spievala som z plného hrdla a pritom som plakala. Nech si každý myslí čo chce, mne je to jedno.

Shawn vyzeral úplne úžasne. Tie jeho nadýchané vlasy. Bol tak roztomilý. A vďaka jeho žile, ktorá mu vybehne na krku keď spieva som mala menší infarkt. Ale aj ak je najlepší jeho úsmev. Naozaj vidno, že mu vystupovanie robí radosť a že hudba je jednoducho jeho život. Úplne cítiť tú vášeň s akou spieva. Takýchto ľudí by malo byť na svete viacej a hlavne na Slovensku.

Ako ďalšie nasledovali The weight a A little too much. Dosť som sa hnevala sama na sebe, že neviem slová, ale väčšinou som už druhé opakovanie refrénu spievala ako o dušu. Pri nich som sa ako tak skľudnila a myslela, že sa už ďalej zaobídem bez enormných prejavov emócií. Ale hneď potom nasledovali Light on a I don't even know your name. A znovu to bolo niečo neskutočne. Úprimne povedané polovicu koncertu som mala slzy v očiach a tú druhú som sa veľmi snažila, aby som ich nemala.

Keď pri Stitches podával fanúšikom ruku. Dosť som ľutovala, že tam nestojím aj ja. Skôr som dosť ľutovala, že nie som milionár. Najväčší wau som si jednoznačne povedala pri Bad reputation. Jednak ju zaspieval perfektne, ako každú jednu pesničku, o tom netreba ani diskutovať, ale keď to epické svetlo zišlo dolu a potom naspäť a aj ten obraz na pódiu, bolo to jednoducho nezabudnuteľné.

Extrémne sa mi páčila tá jednoduchosť koncertu. Len Shawn, gitara a klavír. To podľa mňa vytvára ten nezabudnuteľný zážitok. Žiadne prehnané efekty, žiadne hlúposti navyše a v tom je to čaro.

Celý koncert bol priam neskutočný. Náramne som si ho užila a už sa vidím ako budem videá, ktoré som natočila pozerať každý večer pred spaním. Nie sú síce v bohvieakej kvalite, pretože keď som ich natáčala, tak by bolo jedno či mám vôbec zaostrené, to bola tá posledná vec, ktorá ma zaujímala.

Prekvapivo nie som skoro vôbec nervózna z toho, že sa so Shawnom za chvíľu stretnem. Áno, som ešte trochu rozklepaná, alebo to budem asi ešte do konca týždňa. Ale som upokojená a pripravená sa s ním stretnúť v pokoji stretnúť, keď na mňa a príde rad. Neplánujem robiť žiadne hysterické záchvaty. Chcem vyjsť von po svojich a nie s ochrankármi. O komunikáciu sa nebojím, pretože si myslím, že moja angličtina je na tom celkom dobre. Duolingo a Netflix robia zázraky. Už si len počkať v tomto nekonečnom rade, ale mám pocit že za takých pätnásť minút budem na rade .

Ak by som mala vybrať jednu pesničku, ktorú mám od Shawna najradšej, tak by to asi bola Never be alone. Spieval ju ako predposlednú a ja som si povedala, že už nebudem plakať. Zo začiatku mi to aj celkom vychádzalo, ale po -when you fall asleep tonight, just remember that we lay under the same stars- som mala zahmlené oči, že som skoro nevidela. Nie preto, že by som bola smutná, len ma strašne dojali tie slová. A k tomu všetkému za ním akoby padali hviezdy a bol tam aj mesiac. Pre mňa je to asi najsrdcervúcejšia pesnička a jej slova mám vyryté priamo v srdci.

Predo mnou je už len jedna baba a po nej pôjdem ja. Už počujem jeho hlas. Hlas do ktorého som sa za posledných pár dní úplne zamilovala, pretože mi vie spôsobiť zimomriavky, dohnať ma k slzám a vyčariť najväčší úsmev na tvári aký je možný. A to všetko naraz. Takže palec hore pre teba, kamarát.