15. Kapitola

38 5 0
                                        




Po zobudení ma privítalo krásne slnečné ráno. Škoda, že som dnes nešla s našimi na chatu. Rodičia tam trávia takmer každý víkend. Ja s nimi až tak často nechodím, ale keď je cez týždeň voľnejší deň, zbehneme si na pár hodín oddýchnuť. Cesta trvá pätnásť až dvadsať minút, pokojne by sme na nej mohli bývať.

Rada by som si na terase vychutnávala slnečné lúče s dobrou knihou, no neporiadok v mojej izbe si zaslúži väčšiu pozornosť. V prachu na poličkách môžem kresliť a chudák koberec nevidel vysávač dosť dlho.

Nerobí mi problém povysávať a poumývať všetky podlahy v byte. Ale utieranie prachu je najhoršie. Preto sa snažím mať čo najmenej vecí voľne položených v izbe. Nanešťastie, pri stole sa mi to nedarí. Keďže je dosť veľký, mám na ňom vyložené všetky veci, ktoré používam. A je ich veľa. Nachádza sa tam všetko od zvýrazňovačov každého druhu, cez asi dvadsať lepiacich papierikov a mini spinkovačky, do ktorej mám spinky v štyroch rôznych farbách. V obrovských papierníctvach aké sú v Amerike by som musela predať aj obličku.

Popri práci si pospevujem, pretože si môžem pustiť pesničky tak hlasno, aby prehlušili môj falošný spev. Neznášam, keď sa počujem spievať. Dostala som sa na najposlednejšej poličke, ku ktorej potrebujem schodíky, aby som na ňu dočiahla. Už len moja malá knižnica a bude po prachu. Hurá!

Z myšlienok ma vytrhne nepríjemný zvuk, ktorým si mobil priťahuje moju pozornosť. Možno sa Lýdia zobudila a prvé čo v takýto krásny deň urobí je popriať kamarátke dobré ráno. Je približne desať hodín, ale na tom nezáleží. Každý má ráno inokedy.

Na moje prekvapenie to nebola Lýdia. Budem citovať obrazovku telefónu ,,Shawn Mendes Vám poslal snap". Takáto krásna veta sa zjavila asi šesťkrát. Keď vidím jeho meno, vždy sú to malé Vianoce. Veľmi radostné malé Vianoce.

Po zdĺhavom načítavaní sa zjaví obraz Shawna sediaceho na posteli, ktorej biele periny nie sú ustlané. Vyzerá,akoby sa len nedávno zobudil. Usudzujem to podľa rozcuchaných kučier a jemne naružovelích líc. Je zvláštne vidieť ho v obyčajnom bielom tričku, teplákoch,neupravených vlasoch a so sústredením výrazom zabudnutým do gitary v jeho rukách. Pôsobí ako obyčajný chalan a nie ako "celebrita".

Až teraz mi došlo, že nemám zapnutí zvuk. Po minúte. Niekedy mi je zo seba naozaj zle. Zapnem zvuk a ihneď ľutujem, že doteraz bol vypnutí. On spieva Barcelonu!!! Už prestávam vyšilovať keď mi príde od Shawna správa,ale vidieť ho a počuť spievať pesničku, o ktorej som mu básnila minulú noc je niečo úplne iné. Video skončilo, Shawn dospieval posledné slová a mne po ňom ostal len úsmev na perách.

Každý jeho malý úsmev mi spôsobuje zvláštne zimomriavky. Neskôr mu napíšem veľké ďakujem, ale teraz sa musím vrátiť naspäť k prachu. Vidím, že Barcelona bude u mňa hrať po zvyšok týždňa.

Za jej zvukov utieram prach pod každou jednou knihou. Mám šťastie, že ich nemám tak veľa ako Lýdia. Zvyčajne keď chceme obidve rovnakú knihu, kúpi si ju ona, je väčší zberateľ kníh ako ja. Mne k životu stačí celá séria Selekcie, Harryho Pottera a Nástrojov smrtelníkov. Zatiaľ nemám úplne všetky HP knihy, ktoré by som chcela, ale postupne na tom pracujem.

Dostala som sa do polovice a znovu ma vyrušili zvuky vychádzajúce z telefónu,tentokrát Shawn spievajúci TNHMB. Po ceste k mobilu si tancujem a spievam a plne si uvedomujem, že tým oberám o čas človeka, ktorí ma zháňa.

Pozriem sa na meno volajúce a prejde mnou čistá hrôza. Volá mi Shawn, ale to nie je najhoršie časť. On sa rozhodol pre videohovor. Mám dve možnosti. Buď nezdvihnem a budem sa tváriť, že som opustila krajinu, alebo zdvihnem a Shawn ma uvidí s mastnými vlasami s provizórny drdolom.

Nemám veľa času na premýšľanie. Risknem to, zdvihnem a budem sa modliť, aby sa ma nezľakol. V hlave si pripomeniem, že musím prepnúť do angličtiny. Rozklepanými rukami prijmem hovor.

,,Ahoj Shawn," v momente ako ho uvidím s rovnako roztrapatenými vlasmi aké mal vo videu a obvyklým žiarivým úsmevom, nervozita zo mňa opadne. V tejto chvíli tu nemá mať miesto. Aj on je len obyčajný človek a predsa som sa s nim už rozprávala, osobne.
,,Ahoj, dúfam, že neotravujem, ale chcel som vedieť či sa ti páčila pesnička."
,,Jasné, že sa mi páčila. Úplne si vylepšil už tak veľmi pekní deň. Chcela som ti písať, ale predbehol si ma. "
,,Mal som menšiu spontánnu chvíľku," povie a nervózne si prehrabne rukami vlasy a ja si želám, aby ten pohyb zopakoval.
,,Musím sa ti priznať. Hneď potom ako som ti to poslal, som čumel na mobil ako totálny idiot. Keďže sa nič nedialo, nabral odvahu a teraz sa konečne vidíme vidieť." Oooo. On je tak zlatučkí. Telo sa mi už klepe o trochu menej, ale slová sa mi s tažkostou vyslovujú stále.
,,Takže je nakoniec dobre, že som ťa nechala čakať ?" prestáva ma baviť stať a vidím to na další rozhovor. Premiestnim sa do kresla a na chvíľu moju pozornosť upúta pohľad z okna. Naozaj je krásny deň. Poobede musím vytiahnuť Emu von. Bola by škoda presediet dnešok doma.

,,Prepáč, vravel si niečo? Zadívala som sa von oknom, teraz mám z neho pekný výhľad."
,,Aj ja som sa nechal uniesť krásnym pohľadom,"
,,A čo také vidíš z izby?"
,,Nemyslel som ten v izbe." znovu nasadí TEN POHĽAD. TEN POHĽAD, z ktorého mám divné zimomriavky.

Cítim ako moje líca naberajú červenší odtieň. Na pár sekúnd ma pohltí jeho roztomilý kukuč a sladké rečičky, no potom sa zamyslím, že koľko dievčat si takto každý deň omotáva okolo prsta. Možno žiadne, možno iba mňa a možno (pravdepodobne) desiatky.

,,Povedz mi Shawn, čo budeš dnes robiť. Ako vyzerá typický deň celebrity." zmeniť tému mi prišlo najlepšie riešenie. Fascinuje ma keď si prehrabuje vlasy. Vyzerajú tak jemne a nadýchane. Prečo vôbec myslím na jemnosť jeho vlasov? Tieto myšlienky sú smiešne.
,,Fuuu. Ani neviem," opre si hlavu o čelo postele a pohľad upre niekam preč. Vyzerá akoby sa tuho zamýšľal nad mojou otázkou. Našťastie po mysliacej chvíľke prelomí ticho.
,,Prinútim sa vstať z postele, pôjdem sa najesť, už začínam byť hladný a potom sa vrátim späť na izbu, zbalím si veci a vyrazíme na letisko. Život celebrity nie je taký úžasný ako sa môže zdať." odpovie mi na otázku so smiechom. Stále si myslím, že nemá pravdu. Ľudia ako on majú rozprávkový život. Rozdiel je v tom, že niektorý to dávajú vedieť svetu oveľa očividnejšie ako iný.

,,A ako bude vyzerať ten tvoj? Vždy sa mňa niekto niečo pýta, ale tentokrát chcem otázky klásť ja. " pohodlnejšie sa usadí na posteli a jemne ma zaskočí otázkou. Odpoved upratovať a prípadne sa ísť prejsť s kamarátkou mi nepríde najzáživnejšia. Ak dodám, že sa na prechádzke prejdeme zmrzliny nebude to znieť až tak zle.
,,Ja dokončím upratovanie, ktoré som vďaka tebe stopla. Vytiahnem von kamarátku, ktorá býva najbližšie a spolu pôjdeme na zmrzlinu preberať jej ľúbostný trojuholník. No neviem, neviem kto má lepší program."
,, Stopercentne ty. Zmrzlinu neprekoná nič." povie s úškrnom na perách. Zas si prehrabne vlasy a nervózne sa ošije.

,,Nedá mi neopýtať sa. Budete preberať aj tvoj ľúbostný trojuholník alebo je už vyriešený alebo..." prerušila som ho uprostred vety, lebo nemá cenu, aby ju dokončoval. Jediný trojuholník, ktorý ja riešim je akurát pravouhlý na hodine matematiky.
,,Pokojne sa spýtaj priamo Shawn. Chcel si predsa klásť otázky, nie? A ja ti aj rovno odpoviem, nikoho nemám a ani som nemala. Ako si na tom ty? Teda ak to smiem vedieť." vyzerá byt mierne šokovaný, ale ja nerada chodím okolo horúcej kaše.
,,Teraz síce nie som s nikým, ale mal som priateľku, s ktorou som bol dva roky. No to už bolo dávno. Rozišli sme sa keď som mal asi šestnásť."
,,Dva roky sú celkom slušná doba na dvoch pubertiakov. Nie je priemerná doba v takom veku tri mesiace?" smejeme sa a prekvapivo jednoducho sa mi so Shawnom rozpráva. Myslela som, že zo seba nedostanem ani jednu súvislú vetu. Rada by som s nim kecala ďalej, ale podľa hodín by som sa mala vrátiť k prontu a vysávaču.
,,Ja už pôjdem Shawn. Tak zase niekedy inokedy."
,,Aj ja by som sa mal ísť zbaliť. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme."

Práve som volala so Shawnom. Chcel vedieť či mám priateľa a ja som sa naposledy cítila takto zmetená na písomke z matiky. Pritom matematiku celkom viem. V hlave mám nevysvetliteľný guláš a neviem čo s nim spraviť.

Never Be AloneDove le storie prendono vita. Scoprilo ora