Never Be Alone

5. Kapitola

Na dnešný deň som si nastavila budík. Nemohla som riskovať, že by som sa náhodou zobudila niekedy okolo jedenástej alebo dvanástej. Všetko musím mať perfektne zorganizované. Bože, dnes je to naozaj tu. Idem do Viedne. Keď mi pred chvíľou zvonil budík, rýchlosťou svetla som sa posadila na posteľ. Zľakla som sa, pretože som si nastavila na budík There's Nothing Holdin' Me Back a myslela som si, že mi volajú rodičia a ja som zaspala. Ten pocit nikomu neprajem.

Keď som sa aspoň trochu spamätala z môjho mierneho šoku, tým miernym myslím, že som skoro vyletela z kože, som s pokojom na duši zistila, že je iba deväť hodín. Môže sa zdať divné, prečo vstávam tak skoro keď odchádzame až o tretej, ale až tak veľa času to nie je. Zvlášť keď zo seba musím urobiť človeka. Ešte som sa nepozerala do zrkadla a stále neviem čo za monštrum ma tam čaká.

Cestou do kuchyne som sa pre istotu vyhýbala všetkých zrkadlám, ktoré máme v byte. Po zjedení liekov som sa konečne odvážila vojsť do kúpeľne. Nevyzerám až tak strašne, len moje vlasy nemali práve najlepšiu noc. Niekde sa tak nejak divne pokrútili a dokrčili. Neviem čo si s nimi počnem. Vidím to dnes na ďalšiu sprchu.

Vraciam sa späť do postele a vlasy si vypínam do menšieho drdola. Už im je to aj tak jedno. Neznášam mať vlasy na krku a hlavne v lete. Síce ich nemám nejako extrémne dlhé, ale aj tak mi to vadí. Ja som bola človek, ktorí mal skoro vždy krátke vlasy. Momentálne ich mám na môj vkus už dlhé a to siahajú iba mi pár centimetrov pod plecia. No na leto ich asi skrátim.

Podľa toho, že bude za chvíľu pol desiatej usudzujem, že by som mala ísť aspoň niečo zjesť, ale práve teraz do seba okrem vody nedostanem nič iné. Žalúdok mám v jednom kŕči a budem rada keď sa mi podarí zjesť aspoň obed. Nie len z nervozity, tá ma oveľa menšie zastúpenie ako tá neskutočná radosť, ktorú cítim. Ach, prečo ide ten čas tak pomaly. Už chcem byť tam. Chcem ho počuť. Už sa nebudem krotiť ako doteraz. Od tohto momentu nechávam všetky moje emócie vyjsť na povrch. Musím si pustiť Shawnove pesničky inak sa zbláznim.

Už som na tom asi vážne veľmi zle. Poslednú hodinu som strávila rozprávaním sa so Siri o Shawnovi. Fakt nie som normálna. Jednoducho ma baví stále dookola vyslovovať jeho meno. Ale využila som čas aj na niečo prospešné. Povedala som Siri play Shawn Mendes a potom som sa snažila uhádnuť o akú pesničku sa jedná. Nebola som síce veľmi úspešná, no dúfam, že sa časom zlepším.

Je presne dvanásť hodín. Od teraz mám tri hodiny, aby som sa najedla, osprchovala, obliekla a nejako celkovo dala dokopy. Výzva prijatá. Ideme na to.

12:04. Zatiaľ, čo sa mi v mikrovlnke zohrieva kuriatko, idem napísať Lýdii, čo si myslí o mojom výbere oblečenia. Nie, že by bola práve nejaký módny guru, tú úlohu mám väčšinou ja, ale teraz som až príliš nadšená a vystresovaná zároveň, aby som normálne uvažovala.

Miška: Lýdia?
Nič. Neodpisuje. Asi nechápe závažnosť situácie.
Miška: ?????
Miška: ??????
Lýdia: Áno?
No hurá.
Miška: Takže. Pôvodne som si chcela obliecť nejaké šedé tričko (50 shades of Grey musí byť)🖤, rifle s vysokým pásom samozrejme a vieš, tú moju oversize rifľovú bundu. Ale keďže sa určite spotím a M&G je až po koncerte, tak sivé tričko nepripadá do úvahy. Tak si dám biele tričko, len neviem, či si mám dať čierne rifle, alebo obyčajné.
Lýdia: Daj si obyčajné, tými nič nepokazíš.💙
Miška: Dobre, to by sme mali. Myslíš, že by som si mala dať bundu s kvetovanými výšivkymi, alebo bez?🌺🌸
Lýdia: Daj si s nimi, aby si nevyzerala úplne nudne.
Miška: Oki😘
Lýdia:👟Čo si obúvaš?👟
Miška: Asi nové Adidasy.
Lýdia: Ktoré???🤔
Miška: Veď tie čo som si objednávala. Stan Smith Bold. Nejako tak sa volajú asi.
Lýdia: Jaaaaj. To viem, ktoré. Môže byť👍🏻. Aké máš plány s vlasmi?
Miška: Musím si ich najprv umyť a potom som rozmýšľala, že si urobím iba nejaké rýchle vlny. Len tak pár pramienkov, aj tak si asi počas koncertu urobím cop.
Lýdia: Dobre, dobre, dobre.
Lýdia: Už sa bez chystať, aby si všetko stihla.
Lýdia: NEZABUDNI VŠETKO NATOČIŤ.
Miška: Neboj nezabudnem. Mobil sa nabíja. Všetko zdokumentujem.
Miška: Už musím bežať. Potom píšem.