Avengers

28.Kapitola

Bol to Phil Colson. Neverila som vlastným očiam. Z oka mi vytielka neposlušná slza. Rozbehla som sa k nemu a začala som ho obímať.
,,Myslela som že si mŕtvy Phil". Povedala som s plačom v očiach. On mi vrátil silné objatie.
,,Neboj nie som". Povedal so smiechom. Pustila som ho a pozrela som sa naštvane na Furryho.
,,Furry ti o mne povedal ,že tu som a mám inú podobu"? Spýtala som sa ho.
,,Áno". Povedal Phill.
,,Prečo ste mi to nepovedal"?! Povedala som so zvýšeným hlasom.
,,Bolo to tak lepšie. Nemôžete to povedať ostatným Avengerom. Do miestnosti niekto vošiel ale ja som si nevšimala ,kdo to bol.
,,Bolo to lepšie! Myslela som si ,že všetkých ,ktorých som mala v svojom živote zmizli. Potom ,prišla nová skupina pred 3 rokmi ,ktorých som si obľúbila a teraz som ju stratila a vy mi tu hovoríte, že lepšie bolo zatajiť život môjej "rodiny"! Kričala som na Furryho. Spomenula som si ako Colson umrel a ja som plakal. A Steav ma utešoval a aj Tony. Avengers mi hrozne chýba. Na mojom ramene sa objavila ruka. Otočila som sa na jednu stranu a tam stál Dylan. Usmial sa na mňa. Ja som si vzdychla a trošku som sa upokojila. Otočila som sa na Furryho.
,,Prepáčte Furry ,že som zvíšila hlas". Ospravedlnila som sa a do ruky som zobrala zložku.
,,Nemáte sa za čo ospravedlňovať, bola to moja chyba ,že som vám to nepovedal". Povedal mi Furry.
,,Už idem". Povedala som a otočila som sa smerom na dvere. Posledný krát som sa pozrela na Colsona. Usmiala som sa. Vyšli sme s Dylanom z kancelárie. Pomaly sme prechádzali chodbami ,ale Dylan ma zastavil. Po líci mi stekala neposlušná slza. Zvesila som hlavu. Dylan ma chytil za bradu a zdvihol mi hlavu. Zotrel mi slzu a vykúzlil krásny úsmev.
,,Nebuď prosím smutná". Povedal Dylan a ja som sa na necho krásne usmiala. Objala som ho a on mi objatie obetoval. Rýchlo som sa od neho odtiahla a vyrazila som na cestu do lietadla. Dylan ma nasledoval.
,,Štartujte". Razkázala som s kamennou tvárou ale Samantha si všimla ,že mi niečo je.
,,Niečo sa deje"? Spýtala sa ma Samantha.
,,Nie,neboj". Povedala som a usmiala som sa na ňu. Všedci sme nastúpili.

V Barcelone

,,Wau"! Povedal Jarvis, Dylan a Ray. My sme sa nad nimi zasmiali.
,,Pristávame". Započula som hlas agenta ,ktorý šoféroval vrtulník. Pristáli sme neďaleko hotela na nejakej budove. Vystúpili sme a kochali sa krásnym mestečkom nazvaným Barcelona.
,,Je to tu pekné". Povedala Emma.
,,Más pravdu". Povedala Samantha na čo som súhlasne prikývla.
,,Choďte sa prezliecť. Nechápem načo ste si nechali spotené športové oblečenie". Povedala som.
,,Neviem". Povedala Samantha
,,Vraj mame byť normálne oblečený". Povedala Emma. Samantha a Emma sa na mňa pozreli.
,,Nekukajte tak na mňa a choďte sa prezliecť". Rozkázala som im. Sadla som si na kraj budovy a užívala som si nádherný výhľad.
,,Aký je plán"? Počula som z lietadla Raya.
,,Ja a Dylan sa dostaneme do riadiacej miestnosti a vypneme alarmi. Čítala som vaše spisi takže tek nejak viem čo dokážete namiesto boja. Heknem sa do ich modulu a Dylan mi pomôže. Samantha ty sa postaráš o jeho návšetevu. Ray a Emma sa postaráte o to aby sa nikdo nedostal do tej riadiacej miestnosti. Jarvis ty zabavíš stráž. A potom zaútočime na nich. Riaditeľa nemôže zabiť". Povedala som.
,,Jasné". Počula som jak všdci zborovo povedali v Qinjete.
,,Jessica môžeš ísť mi prídeme". Povedal Jarvis.
,,Dobre tak idem". Zišla som po schodoch dole a rýchlim krokom som sa vydala do hotela. Vošla som dnu. Ten hotel vyzeral krásne a luxusne. Prišla som k recepcii.
,,Dobrý deň". Slušne a milo som sa sa usmiala na recepčnú.
,,Dobrý deň. Prajete si"? Povedala recepčná a úsmev mi oplatila.
,,Mám tu objednenú izbu na meno Jessica". Povedala som a pozrela som sa na ňu. Vzadu som vydela nenápadne sa správujúcich sa agentov Hydry. Majú sa čo učiť aby vyzerali nenápadne. Recepčná hľadala meno v počítači.
,,Áno. Vaša izba je na najvyššom poschodí. Čislo 456. VIP. Nech sa páči, tu máte kartu od dverý". Povedala a ja som sa usmiala. Uškrtím Tonyho! Nema na čo míňať či čo!
,,Ďakujem". Povedala som a zobrala som kartu. Išla som pomaly ku výťahu. Predo mnou bol agent Hydry. Musím získať jeho kartičku. Simulovala som podknutie a spadla som na neho. Rýchlo som mu zobrala kartičku a postavila som sa.
,,Prepáčte bola to moja chyba". Povedala som milo.
,,To nevadí. Majte sa". Povedal a usmial sa na mňa. Asi budem vraciať. Vošla som do výťahu a ku mne sa už blížil Dylan v krásnom obleku.